V Holandsku vo veku 92 rokov zomrela žena, ktorá v druhej svetovej vojne využívala svoj nevinný vzhľad k tomu, aby získala dôveru nacistov a následne na to ich mohla bez problémov zabíjať.
Freddie Oversteegen sa narodila 6.septembra 1925 neďaleko Amsterdamu, kde bola vychovávaná jej matkou komunistkou.
Keď mala 14 rokov, pripojila sa k holandskému odporu. Spolu s jej staršou sestrou Truus Menger a kamarátkou Hannie Schaft zamínovávala mosty a železničné koľajnice, zachraňovala židovské deti z koncentračných táborov a nacistov zabíjala pištoľou, ktorú skrývala v košíku na bicykli.
Mladé ženy konali podľa plánu: oboznámili sa s nacistami v baroch,zvádzali ich, potom im ponúkli „prechádzku“ do lesa. Tam, ako to povedala Freddie, ich „likvidovali“.
„Boli sme nútené to urobiť,“ povedala v rozhovore. „Bolo potrebné zlo – zabíjať tých, ktorí zradili dobrých ľudí.“
Na otázku, koľko nepriateľov zabila alebo pomohla zabiť, Freddie odpovedala:
„Vojaci takéto veci neprezrádzajú.“ Freddie zomrela 5.septembra – išlo o poslednú najslávnejšiu holandskú predstaviteľku odbojových buniek. Venovala sa boju proti nacistickým okupantom a holandským zradcom v okolí Amsterdamu.
Na ženy holandského odporu sa často zabúda a prezentuje sa to často ako mužské hnutie.
No práve to bolo osudnou chybou pre mnohých nacistov. V sestrách Oversteegenových nevideli žiadnu hrozbu počas toho, ako v uliciach Haarlemu hľadali nové ciele a miesta na zabíjanie. Obe sestry prežili 2.svetovú vojnu. Truus sa stala umelkyňou a napísala memoáre o vojne a vzdore. Zomrela vo veku 2016. Freddie povedala novinárom, že traumu z vojny prežila len vďaka tomu, že sa vydala a porodila deti.
Za muža si vzala Jana Deckera, s ktorým mala 3 deti a 4 vnúčatá.
Bohužiaľ, ich kamarátka Hannie, študentka právnickej fakulty s ohnivou farbou vlasov, už nemala také šťastie. Pár týždňov pred kapituláciou Nemecka, bola zadržaná a popravená nacistami.
Truus Ousteegen na jej počesť založila Národnú nadáciu Hannie Shaft v roku 1996. Freddie bola členkou správnej rady.
„Shaft sa stala celosvetovým symbolom odporu žien,“ povedal Jerome Plister, predseda nadácie.
Hovorí sa o nej aj v holandských školách a v roku 1981 dokonca natočili film „Dievča s červenými vlasmi“.
Pre sestry bola účasť na odpore zdrojom hrdosti – nikdy to neľutovali.
„Bola to tragédia a veľmi ťažké obdobie, vždy sme si kvôli tomu poplakali,“ povedala Truus o potrebe zabíjať ľudí. „Neboli sme na to prispôsobené, nikto na to nie je pripravený, s výnimkou vycvičených kriminálnikov.“
Freddie raz počas rozhovoru povedala: „Strieľala som z pištole a videla som, ako mŕtvy človek padá na zem. Čo som v tých chvíľach pociťovala? Chcela som mu pomôcť.“
V posledných rokoch svojho života zažila niekoľko infarktov. Zomrela v domove dôchodcov, neďaleko svojho rodného mesta Haarlem.
