Aký je život bez domova si nevieme ani predstaviť. Niekedy sa ľudia na ulicu dostanú svojou vinou, no inokedy nie a nevedia sa z tejto situácie dostať. Hovoríme o bezdomovcoch. Je to pre nich ako začarovaný kruh.
Večer, keď som odchádzal z obchodu, všimol som si, že sa muž prehrabuje v odpadkovom koši. Robil to niekoľko minút. V jednom vrecúšku našiel pár hranolčekov a v inom vrecúšku nejaký hamburger.
Nikdy nikoho neobťažoval ani sa nepokúšal zastaviť a prosiť o peniaze.
Potom, čo prešiel celým odpadkovým košom, úhľadne upratal priestor a zabalil si jedlo, ktoré našiel. Bolelo ma pre neho srdce. Nie som niekto, kto len tak rozdáva peniaze alebo dokonca pomáha ľuďom bez domova, pretože mnohí nie sú skutočnými bezdomovcami.
Vedel som, že mu musím pomôcť. Vystúpil som z auta a spýtal som sa ho, či mu môžem kúpiť niečo na jedenie. Povedal mi, že by ocenil čokoľvek, čo by som mu mohol dať. Bol na bicykli a povedal som mu, že ak pôjde za mnou, kúpim mu jedlo vo fastfoode.
V najbližšom stánku s rýchlym občerstvením, som mu kúpil niečo na jedenie. Jediná žiadosť akú mal bola, či by mohol dostať veľký pohár čaju.
Keď som mu priniesol jedlo, bol veľmi vďačný.
Povedal mi, že sa volá Steve a je bezdomovec odvtedy, čo jeho sestra vlani v septembri zomrela. Snažil sa dostať z ulíc, ale bolo to veľmi ťažké. Povedal som mu, že Boh ho miluje a budem sa za neho modliť. Znova mi povedal, ako veľmi si váži jedlo, ktoré som mu kúpil.
Keď som sa vrátil do auta, bolo mi veľmi ťažko na srdci. Šiel som po ceste a cítil som nutkanie vrátiť sa pomôcť tomuto mužovi. Zastavil som vedľa neho a spýtal som sa ho, či by som mu mohol nejako pomôcť.
Povedal mi, že naozaj nie. Nikdy odo mňa nepýtal peniaze. Spýtal som sa ho, či by som mu mohol kúpiť pár jedál a dať mu to na darčekovú kartu. Povedal mi, že by to bolo odo mňa veľmi láskavé. Šiel som do McDonald’s, kúpil som mu nejaké jedlo na darčekovú kartu a odovzdal som mu ju.
Rozplakal sa. Povedal mi, že sa za mňa dnes modlí! Nebol som si istý, čo tým myslel. Predpokladal som, že sa za mňa modlí za to, čo som pre neho urobil, a tak som mu iba poďakoval. Odpovedal mi. „Nie, nerozumieš.
Modlil som sa, aby mi Boh poslal niekoho, kto mi kúpi teplé jedlo…a on poslal teba!“ Nevedel som, čo mu mám na to povedať. Ostal som bez slov!
Z očí mu tiekli slzy.
Povedal mi, že vedel, že zomrie, a že je pripravený zomrieť. Bol unavený z bolesti a bolo by lepšie, keby bol mŕtvy, pretože takto sa nemá žiť. Zostal som pri ňom niekoľko minút a povzbudzoval som ho.
Keď som od neho odchádzal, vedel som, že som urobil to, čo Boh odo mňa chcel. Boh mi ho dnes postavil do cesty. Viem, že áno! Nikdy som necítila taký silný pocit pomôcť niekomu ako dnes.
Opäť som si pripomenul, aký som požehnaný. Mám auto, ktoré ma dostane z miesta na miesto, mám strechu nad hlavou, čisté oblečenie, peniaze na teplé jedlo, tečúcu vodu, elektrinu, zdravie, prácu, rodinu a priateľov. Niekedy nám Boh do cesty posiela situácie, aby nám pripomenul, akí sme požehnaní.
