Carla Brooksová sa na svoj život rozhodne nesťažuje, ale nie preto, že by nemala problémy. Myslím si, že veľa žien by sa v situácii, v akej sa ocitla ona, jednoducho vzdalo alebo urobilo úplne iné rozhodnutie….
Pred dvadsiatimi rokmi jej milovaný manžel Karl utrpel ťažkú mozgovú príhodu, takže sa po nej nemohol ani na chvíľu spamätať.
Žena sa oňho celý čas starala, až kým ho choroba nepremohla. Keď jej manžel svoj boj s chorobou prehral, Carla mala veľmi zlomené srdce. Mala pocit, že jej život bez manžela už nemá zmysel. Veľmi potrebovala podporu a našťastie ju dostala od Bartona, ktorý bol jej synom.
Aj on veľmi smútil za smrťou svojho otca…
Prezeral si albumy, v ktorých boli ich spoločné fotografie. Pri jednej príležitosti si v jednom z albumov všimol fotografie svojich rodičov z roku 1962.
V tom čase cestovali po Európe. Synovi napadlo zorganizovať pre Carlu výlet do všetkých krajín, ktoré spolu s manželom navštívili. Ich spoločná cesta mala byť poďakovaním za to, že sa starala o svojho milovaného otca.
Barton celú situáciu opísal:
„Raz som zatelefonoval mame a spýtal som sa jej, čo bude robiť v ten deň. Odpovedala mi, že v podstate nič konkrétne, že sa rozhodla, že navštívi jednu zo svojich kamarátok a trochu si oddýchne.
Potom som ju pozval na spoločný výlet, na ktorom by sme navštívili Paríž. Mama bola veľmi šťastná, keď počula túto správu, aj keď ešte nepoznala celý môj plán cesty.
V priebehu niekoľkých týždňov sme mali navštíviť nielen hlavné mesto Francúzska, ale aj ďalšie mestá, napríklad Barcelonu a Londýn. Bolo to poďakovanie za to, že sa o mňa počas otcovej choroby tak starala a podporovala ma.“Urobil skvelú prácu, keď pozval svoju mamu na takýto výlet! Nemyslíte?
