Každé leto sme strávili u starých rodičoch, niekedy nás tam bolo aj 6-8 vnúčat. To sa nedá ničím nahradiť, myslím tú chuť.
Domov sa vrátilo stádo, starká začala s dojením a my sme nastúpili do stajne z natretým chlebom v rukách, tak sme čakali na čerstvé mlieko. Niekedy mlieko nestihla ani precediť, my sme aj tak vypili výborné vlažné mlieko.
Celú dedinu zahalila vôňa čerstvého mlieka. Nikto nemal alergiu a o intolerancii sme ani nepočuli. Krásne časy. Tie roky boli moje najkrajšie.
Teba napadne nejaká pekná spomienka pri pohľade na túto fotku?
Pamätáte sa, v našich časoch sa na fašiangy predávali na školskom plese takéto chlebíčky.
Suroviny sme nosili z domu: domáci chlieb, domáce maslo, domácu klobásu, domáce vajíčka aj kyslé uhorky. To boli dobroty, ešte aj teraz cítim tú vôňu a chuť. Niekedy si spomeniem a pripravím si pre seba, ale tie chute už nie sú také!
Boli ste na takej zabíjačke?
Vtedy bol život kľudnejší a krajší! – čistejší vzduch! Na to sa nedá zabudnúť!
„Kuchyňa u starkej“
Nemala umývačku riadu ani tečúcu vodu. Predsa bolo stále čisto. Zdá sa mi ako by bola na fotke kuchyňa mojej starej mamy.
Jedlá boli chutnejšie keď sa varili na takomto šporáku. Na to sa nedá zabudnúť. Boli to naozaj krásne časy… Keby aj teraz bolo tak!
Som rád že som mal detstvo ešte tým ako sa rozvinula technológia.