Po búrlivom lete plnom tvrdej práce vždy prichádza jeseň. Bohužiaľ, nie každý má zlatú jeseň. Staroba je plná zdravotných problémov, finančných problémov a straty blízkych.
Zostáva len pokoriť sa, snažiť sa byť pevnejší a nespoliehať sa príliš na druhých. Ako pomôcť starým ľuďom, ktorých vlastné deti nechcú vidieť? Na túto otázku si každý odpovedá po svojom.
Pozrite sa bližšie, možno aj starší sused, ktorý zle počuje, potrebuje pomoc? Alebo možno babička, ktorá sa háda v MHD, nie je v skutočnosti škandalistka, je len osamelá? Nie všetko je na prvý pohľad také zjavné.
POMÔŽTE STARÝM ĽUĎOM
Padal sneh. Zima jasne signalizovala, že teraz je v plnej sile. Vietor ešte nebol veľmi silný a dvíhal veľké snehové vločky až do samotných korún stromov. A v nasledujúcom okamihu už vírili prakticky pod nohami. V tomto čase sa dedina menila na takmer rozprávkové miesto. Nádherná. Také, aké sa zvyčajne opisuje v knihách alebo ukazuje vo filmoch.
Ale Štefan nepociťoval pozitívne emócie. Vedel, že v chladnom období sa dni veľmi skracujú, čo znamenalo, že je potrebné mať viac dreva, zásob a vody. A vo všetkých týchto bodoch bola situácia takmer žalostná. Drevo na oheň zostalo na pár dní, jedlo síce bolo, ale len na zemiakoch, kaši a repe sa nedalo ďaleko zájsť. Vďaka Bohu, aspoň studňa ešte nebola zamrznutá.
Syn zvyčajne starému mužovi pomáhal a prichádzal do dediny so zásobami.
Neboli to nijako zvlášť štedré dary, ale na chvíľu to stačilo. Presťahovať sa do mesta nebolo možné: traja ľudia v dvojizbovom chruščovskom byte nemohli starého, hoci ešte nie celkom nemohúceho muža ubytovať. Tu som musel čakať na pomoc.
Ale pred piatimi rokmi ho často navštevovala snacha a syn, dokonca sem priviedli aj vnuka. Na dedine sa mu mimoriadne páčilo. Leto, teplo. Dajú sa tu naháňať husi, chodiť k rieke. Je to dobré, keď ste malí. Teraz vnuk vyrástol, jeho názory na život sa zmenili a starý dedko už nevzbudzuje taký záujem. Štefan dokonca pochopil, že to chlapca dráždi. Čo je zvláštne, generácie sú od seba vzdialené.
Ale syn ho, samozrejme, sklamal.
Vzal rodinu na dovolenku a rozhodol sa zostať o pár týždňov dlhšie. Zabudol, že starý pán potrebuje podporu. Asi čoskoro budem musieť ísť k susedom pýtať drevo na úver. Aj keď teraz majú všetci cenu zlata. A potom príde čas na jedlo. Zima je vždy ťažká.
Dedko, ktorý zostal sám so svojimi myšlienkami, si nevšimol, ako sa jeho pohľad zastavil na šuchotajúcich kríkoch neďaleko. Na jeho pozemku nikdy neboli žiadne psy ani divé zvieratá. Zvláštne a zvedavé. Nohy ho zjavne znudene niesli von, aby sa pozrel, čo sa deje.
Keď sa k nemu priblížil, uvidel malé vystrašené zviera, ktoré sa na Štefana pozeralo očami plnými strachu a zmätku. Páni, to je mačiatko. Pozri, aké je huňaté. Ale odkiaľ sa tu vzalo? Všetci susedia naokolo chovajú len psy na dvore. Hlasno štekajú, ale nevedia, čo strážia. Je dedina plná bohatých ľudí?
Rozhodlo sa, že mačiatko vezmeme domov, je malé, zamrzne. Ale vidno, že má majiteľov. Je to zrejme plemeno, je taký tučný. A okolo krku má remeň. Aspoň to nie je na blchy, to je všetko, čo v dome potrebujeme.
Zviera nemalo čím kŕmiť. Kašu nechcel jesť, zemiaky ešte menej. Starý otec musel zaliezť do pivnice a vytiahnuť jedinú konzervu guláša, schovanú na výnimočný deň. Dedo nevedel, aký deň to bude. Ale žiť s nádejou je stále lepšie ako žiť bez nej. Mačička zrejme vyriešila trápenie s výberom len jedným vystúpením.
Sklamanie. Ten malý chrobák dokonca ani nezjedol guláš.
Čím ťa kŕmia, priateľu? Asi to nie je len mlieko, ale kondenzované mlieko. Na druhej strane si ešte taký dobre živený, uvidíme, ako sa zajtra budeš tváriť na kašu. Je mi ľúto, ale viac ti nemôžem pomôcť. Ale to chlpaté zviera akoby ani nemyslelo na jedlo.
Začal ju so záujmom skúmať a snažil sa dostať do najvzdialenejších kútov miestnosti. Bol to zábavný pohľad a starca to dokonca pobavilo. Po niekoľkých minútach však jeho pozornosť upútal ďalší neznámy zvuk. K bráne zastavilo auto. Pri pohľade z okna Štefan dúfal, že uvidí známeho syna „sedmičky“. Nebola to však ona.
Ako sa neskôr ukázalo, prišli majitelia mačičky, ktorí po celej dedine hľadali škodoradostného chlapca. A mačiatko je už dospelé, je to len plemeno. Malé a nepochopiteľne drahé. Peter, mladý muž v krásnom kabáte, sa dokonca pokúsil dať dedkovi za jeho dobrotu nejaké bankovky. Ale Štefan odmietol. Obchod teraz nefunguje a zviera vlastne nič nezožralo. A guláš by nemal prísť nazmar.
„Počúvaj, otec. Ty sám tu bývaš? Poznáš všetkých?“ Odpoveď bola kladná.
„Povedz, nepotrebuješ prácu?“ Tu nie je žiadna práca. Obchod bol zatvorený a starého muža nechceli zamestnať, aby postavil ďalší prázdninový dom pre bohatých. Čo chce? „Pozri, otec. Takto sa dohodneme. Mám tu postavený dom. Dva kilometre odtiaľto. Mám svetlo, vodu, teplo. Ale potrebujem dokončiť jeho časť a robotníci ma opustili.
Obávam sa, že miestni obyvatelia sú veľmi zvedaví. Bez urážky, takí sú všade. Potrebujem niekoho, kto zostane v dome, kým budeme s manželkou preč. Mesiac, možno mesiac a pol. V dome je dosť jedla pre tím robotníkov. Ty a Thomas budete v poriadku. A s platom ti neublížim. Čo povieš?“
Po tom, čo si nazbieral nejaké veci, nastúpil Štefan do auta k mužovi, ktorého poznal asi hodinu. O pár minút už boli na mieste. Je to palác. Čo tam ešte stavať, je to prakticky hrad. Je osvetlený ako vianočný stromček. Úžasné. V dome bolo naozaj veľa jedla, vody. Plynový sporák, obrovská kuchyňa. Pekný nábytok. Kocúr sa konečne najedol do sýtosti. Jedlo z konzervy. Čo tam dávajú, že to chutí lepšie ako guláš?
„Tak či onak, Štefan, tu je záloha.
O týždeň sa môj šofér príde pozrieť, čo sa deje. Ak budete niečo potrebovať, povedzte mu to alebo zavolajte na toto číslo. Máme päť televízorov, môžeš sa pozerať v ktorejkoľvek izbe. Snažte sa nepoškodiť nábytok, je drahý. Ak všetko pôjde dobre, pomôžeš nám v lete so záhradou? To je v poriadku. Predstavím vás svojej dcére, to ona vybrala mačku. Dobre, prajem vám pekný deň. Ja idem. Nezabudnite zamykať dvere a priebežne kontrolovať okná. Veľa šťastia!“
Takto sa Štefanovi zmenil život kvôli zvláštnej mačke. Samozrejme, nie všetko bolo také ružové: jeho syn prišiel o týždeň neskôr, ako sľúbil. Moderné vybavenie sa starému pánovi nechcelo dať, musel zavolať nervózneho šoféra. Časom sa však všetko zlepšilo. Neskôr, ako Peter sľúbil, sa starec zamestnal ako záhradník a dobre si rozumel so šéfovou dcérou.
Istým spôsobom si našiel novú rodinu. Žiadne podráždenie sa ho netýkalo. Bez neznesiteľných pauz, keď povedala niečo mimo témy na súčasné témy: jeho vlastný vnuk často dával dedkovi takto najavo, aký je starý. To všetko bolo preč. Len pokojná staroba a občasná pomoc v domácnosti. A viac už nebolo treba.
