Raz som stretol ženu, pre ktorú som sa rozhodol opustiť rodinu, ale bola to strašná chyba.

- Advertisement -

Nemá zmysel hovoriť konkrétne o ženskosti. Ľudia vo všeobecnosti chápu, čo to je. Ale zároveň ženskosť a elegancia nie sú dostupné všetkým predstaviteľom spravodlivého sexu.

Nuž, stáva sa. Možno bola iná výchova, možno prostredie. Neexistuje spôsob, ako to zistiť hneď. Je však zlé, ak všetci muži, ktorí vás poznajú, obdivujú váš silný a nepreniknuteľný charakter?

Samozrejme, zohráva úlohu aj v rodine.

Koniec koncov, ak manželský partner nie je hlupák a všetkému rozumie sám, deti sa niekedy môžu dožadovať materinskej lásky. Aby sa nad nimi zľutovali, aby ich opatrovali. Musíte robiť kompromisy. Buď predstierať, že vám nie je zle zo všetkých tých clivých nežností, alebo… Alebo sa z toho nejako vyvliecť. Otázkou je, ako?

O ŽENSKOSTI.

Nie je tajomstvom, že unáhlené rozhodnutia a činy nerobia len ženy, ale aj muži. V tomto prípade som to bol ja, kto urobil takýto čin. Čo ma mrzí, ale nechápem, ako som mohol situáciu napraviť. Lenže to, čo ste stratili, sa už nedá vrátiť, môžete si len hrýzť lakte a nemôžete ani obrátiť jazyk, aby ste sa o tom porozprávali s priateľmi. Nepochopia ma a budú ma len odsudzovať za slabosť.

- Advertisement -

S manželkou som sa rozišiel z vlastnej iniciatívy. Tak sa stalo, že som si našiel inú ženu. Nie som prvý, nie som ani posledný. Ale vtedy sa mi zdalo, že je to najlogickejšie rozhodnutie, a to isté mi hovorilo aj srdce. Nebola to dlhá záležitosť, aby som zvážil všetky pre a proti.

Keď som vyzdvihol Maxima zo školy, stretol som matku jedného z jeho spolužiakov.

Bola to vysoká, štíhla žena s inteligentnými očami a bujnými vlasmi. Rozprávali sme sa nezáväzne a niečo ma k nej priťahovalo. Okamžite, bez meškania. Potom sme sa stretávali znova a znova. Ukázalo sa, že je rozvedená. S dobrou prácou, ako bola tá moja. Tak sa stalo, že si s bývalým manželom nerozumeli. Ale aká bola iná ako Lera!

Moja žena bola, ako by som to povedal, z iného cesta. Sirota, ktorá celú mladosť prežila bez akejkoľvek náklonnosti a porozumenia. Začali sme spolu chodiť skoro a už vtedy som si uvedomil, že mám pred sebou tvrdý oriešok. Keď som jej niečo dal, nebola z toho nadšená ako iné dievčatá. Len sa mi nedôverčivo pozrela do očí a sucho mi poďakovala.

Dokonca aj keď som jej podal prsteň, videl som, že sa jej tvár len mierne zmenila a okamžite reagovala pozitívne. Ostatní by si mysleli, že hráme nejakú úlohu, ale bolo to skutočné. Myslel som si, že rodinný život ju urobí jemnejšou, srdečnejšou, ale nebolo to tak. S narodením Maxima jej občas zahrali hormóny, ale aj vtedy bolo všetko akosi neštandardné. Chcela trochu náklonnosti, a potom sa vedela začať hádať pre nič. A väčšinou to bola tá druhá možnosť.

- Advertisement -

Zvykol som si na ňu a nejako sa mi dokonca začal páčiť jej postoj k svetu.

Nechápal som však, prečo je Lera taká ľahostajná k nášmu jedinému synovi. Nie, ona varila, pripravovala dieťa do školy, všetko, ako má byť. Ale ráno ho nepobozkala ani mu nepovedala, ako veľmi ho má rada. A stal sa prípad, keď mu v druhej triede jeden zo spolužiakov urobil modrinu. Tak si to napriek mojim protestom išla s tým páchateľom vybaviť.

Takmer sa skončilo bitkou s otcom toho chlapca. Tak to povedala učiteľka. A počítam, že keby mala možnosť, udrela by ho do  tváre. Ale Lera bola vždy taká, na jej reakcii nebolo nič prekvapujúce. A žena, ktorú som stretol, bola iná.

Keď som Lere povedala, že sa chystám opustiť rodinu, ani sa nerozplakala.

Len sa na chvíľu odmlčala, niekoľkokrát sa ma opýtala, či som pri zmysloch a či presne viem, čo robím. Keď odpovedala kladne, len mi pozbierala veci a zaželala mi šťastnú cestu. Nedošlo k žiadnej konfrontácii, žiadnemu kriku, ba dokonca ani k žiadosti, aby som zostal. Ani to jej neublížilo. V tej chvíli som bol dokonca tak trochu rád. Znamenalo to, že som sa rozhodla správne.

V skutočnosti sa však ukázalo, že som urobil najväčšiu hlúposť svojho života. Už predtým som počul, že nový muž je pre ženu vždy až na druhom mieste po deťoch. Ale ja som bol hneď na treťom mieste. Na druhom mieste bola mačka. Jediné, čo sa odo mňa vyžadovalo, bolo nosiť domov potraviny, kupovať hračky a veci do domu. Pred dcérou nesmieš zvýšiť hlas. A to, že bola z mojej prítomnosti nešťastná, sa nedá ani vyjadriť.

- Advertisement -

Ale ja som sa nevzdával. Snažil som sa, aby ma moja nová žena mala rada.

Dával som jej darčeky, komplimenty, bral som ju na rôzne miesta. Ale prakticky všade, kam sme išli, sme boli len my traja. Ona, jej dcéra a niekde v susedstve ja. Stráž a kabelka, také niečo. Moja nová priateľka bola veľmi impulzívna. Ak sa jej niečo páčilo, dokázala o tom rozprávať celé hodiny. Naše interakcie boli ako rozhovory dvoch kamarátok.

Ak jej však niečo pokazilo náladu, bol som to ja, kto sa stal jej osobným boxovacím vrecom. Väčšinou. Bola to moja dcéra, ktorá si na mne precvičovala ďalšie. Úprimne povedané, po šiestich mesiacoch by ma určite ponížila aj mačka!

Potom som prehodnotil svoj pohľad na život. Spomenul som si, že v najkritickejších chvíľach nášho manželstva ma Lera nikdy neodsudzovala. V tichosti urobila niektoré veci, ktoré by ozdobili aj muža.

Napríklad si pomerne rýchlo po pôrode našla prácu na polovičný úväzok, aby mi „nesedela na krku“. Alebo ako presne vyjednávala s kupcami nášho starého bytu, z ktorého sme sa sťahovali. Bola by som súhlasila s ich ponukou, ale ona dokázala zmeniť ich názor a dohodnúť sa na našej cene. A nepožadovala za to žiadnu odmenu. Bolo to skvelé.

Takže nie je ťažké uhádnuť, že v istom momente som sa rozhodol porozprávať sa s Lérou o našej minulosti.

Keď som Maxima po spoločne strávenom čase opäť položil do náručia jeho matky, požiadal som ju o pár minút rozhovoru.

Aby som si zaspomínal, čo sme prežili v minulosti, ako žije a tak ďalej. Veď ten čas sa musel dlho naťahovať nielen pre mňa, ale aj pre ňu. Odpoveď bola na jednej strane očakávaná, ale na druhej strane nie až taká.

Lera ma nazvala slabochom, paródiou na muža a podvodníkom. Ukázalo sa, že ona sama sa mnou trápila počas celého manželstva, ale len z úcty nepovedala ani slovo. Pretože rodina bola dôležitejšia. Ale moje „vrtochy“ a „záchvaty hnevu“ ju zakaždým len viac prinútili zaťať zuby. Ale to všetko je už minulosť. O nejakej zmene nemôže byť ani reči. Jej a synov život sa jej teraz zdá dokonalý.

Tak som sa o sebe veľa dozvedel, uvedomil som si, kto vlastne som a akú chybu som v živote urobil. Lera navždy odišla z môjho života a ja si za to môžem len sám. A ani Boh to nemôže zmeniť.

- Advertisement -
Miška Dobráková
Miška Dobráková
Ahoj som Miška a milujem varenie a super nápady. Som rada, že môžem písať pre portál NápadyaRady.sk Určite si prečítajte ďalšie zaujímavé články.

Súvisiace články

Najčítanejšie články