Nech žije človek svoj život akokoľvek, v Božom kráľovstve sme si všetci rovní. Je veľmi ťažké sprevádzať blízkych na poslednej ceste. Nechceme nič vynechať a urobiť všetko čo najlepšie, najmä ak sa to nepodarilo nebohému vo svojom živote.
Dnes mnoho ľudí zaujíma, ako si uctiť zosnulého, ako najlepšie usporiadať kar, a prečo zakryť v dome zrkadlá? Odkiaľ sa vzali tieto zvyky?
Na základe štúdia kresťanských tradícií a konzultácii s kňazmi sme sa však dozvedeli, čo už možno považovať za pohanské ochranné mágie.
Je dobré, ak ovládame základy pre vykonanie pohrebného obradu. Koniec koncov pripomínanie mŕtvych znamená snahu pomôcť ľudskej duši a zmierniť jej utrpenie.
Okolo smrti existuje veľa ľudových obradov, ktoré sa stali tradíciou. Iný kraj, iný mrav a preto zvykneme len implicitne sledovať, byť v nevedomosti a šoku. Tu sú niektoré známe povery.
Povery ak niekto zomrie
- Na kare sa nesmie jesť vidličkou.
- Príbuzní nesú truhlu, aby si zosnulý nemyslel že sa tešia z jeho smrti.
- Všetky zrkadlá v dome kde sa nachádza mŕtvy, treba zakryť čiernou látkou.
- Na kare je vyhradené za stolom aj miesto pre zosnulého, s pohárikom alkoholu, prikrytým kúskom chleba, tanierom a lyžicou.
- Deti do 6 rokov a tehotné ženy by nemali ísť na pohreb.
- Ak zosnulý leží v dome, nemalo by sa tam upratovať kým ho nevynesú.
- Každému, kto bol na pohrebe by sa mal dať chlieb a starodávna šatka.
- Lavica na ktorej bola položená truhla,by sa mala na 1 deň pretočiť a bolo potrebné do nej zaťať sekeru, aby sa v dome neobjavil ďalší mŕtvy.
- V dome nemohli ostať veci, ktoré prišli do styku s už mŕtvou osobou.
- Dvere a brána domu, kde táto osoba zomrela, by mali ostať otvorené tri dni.
Veriaci radia, aby sme nevenovali pozornosť poverám, ale konzultovali ich s cirkevnými predstaviteľmi. Spomienkou na tých, ktorí odišli, je predovšetkým modlitba. „A zase vám hovorím: Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach,“ je napísané v Matúšovom evanjeliu.
Podľa cirkevného učenia by sme si mŕtvych mali pripomínať na tretí, deviaty, štyridsiaty deň po smrti a výročie. Deň smrti sa vždy považuje za prvý. Najdôležitejšia vec nie je jedlo, ale spoločná modlitba. Ak sa vaša rodina rozhodla zorganizovať večeru na pamiatku zosnulého, pamätajte si niekoľko pravidiel.
Príprava pamätného posedenia
- Pri špeciálnych dňoch pripomínania si mŕtveho(3., 9., 40. a výročie) dajte za mŕtveho na pamätnú omšu v chráme a zúčastnite sa jej v daný deň.
- Poraďte sa s kňazom, na ktorý deň môžete presunúť obed, ak by náhodou padol na nejaký sviatok. Najlepšie je naplánovať to na sobotu. Slávnostný obed alebo večera sú povolené aj v pôste.
- Nerobte veľkú hostinu. „Ak sa môžete modliť za osobu – modlite sa, ak sa nemôžete pomodliť – hovorte o ňom len v dobrom, ak nemôžete ani to – myslite na ňho len v dobrom.“
- V deň spomienky by ste mali zapáliť za zosnulého sviečku a pomodliť sa.
Pred jedlom by sa mal každý, kto sedí pri stole, pomodliť „Otče Náš „. Po jedle požiadajte Boha o všetkých mŕtvych: „Daj, Pane odpustenie hriechov všetkým, ktorí odišli vo viere a nádeji v zmŕtvychvstanie, vyprosujeme to pre našich bratov a sestry a vzdávame im večnú pamiatku.“
-
Na stole by nemalo byť veľa jedla. Prvým jedlom, ktoré v Rusku zvykli jesť hostia na kare bola kuťa – varená pšenica alebo ryža s medom a hrozienkami. Zrno je symbolom zmŕtvychvstania a med je sladkou spravodlivosťou v Božom kráľovstve. Kuťu bolo potrebné posvätiť alebo pokropiť svätenou vodou.
-
Jedlo, ktoré sa nezjedlo sa rozdávalo tým, ktorí ho potrebujú. Nesmelo sa vyhodiť.
- Advertisement - -
Nosiť jedlo k hrobu zosnulého je pohanská tradícia.
-
Pamätné spomienky k výročiu smrti sú skromné. V tento deň sa zhromažďujte v kruhu svojich blízkych a pripomínajte si zosnulých spoločnou modlitbou, môžete aj bez jedla.
-
Cirkev neschvaľuje piť alkohol na pohrebnej hostine. Víno sa považuje za symbol pozemskej radosti a na kare je čas na intenzívnejšiu modlitbu za človeka, ktorý môže v posmrtnom živote trpieť. Nechávať na stole pohár s vodkou a kúsok chleba je symbolom pohanstva.
Ale čo ak bol zosnulý neveriaci, nepokrstený, samovrah, alebo nasledoval iné náboženské učenie? Takto odpovedá Svätý Otec na túto otázku:
„V chrámoch sa za takýchto ľudí nemodlí a neslúži sa ani omša. Ale v prípade samovraždy, s požehnaním kňazov, by ste sa mali za nich pomodliť. Mali by ste navštíviť chrám v Sviatok všetkých svätých, kedy sa cirkev modlí za všetkých „od vekov mŕtvych“, vrátane „tých v pekle“.
Ak niekto spácha samovraždu, nemožno za neho dať odslúžiť zádušnú omšu, ale môžete sa takejto omše zúčastniť a pomodliť sa za neho, ba dokonca musíte. Za neveriacich sa človek musí modliť, a prosiť za nich.
Nikto na tejto zemi nebude žiť navždy, všetci sme odsúdení na smrť. Ale smrť je zrodenie nového života, lebo zomiera iba telo, naša duša je nesmrteľná. Ľuďom je určené stretnúť sa po smrti, ale kde, to už závisí od nás, podľa toho, ako tento život prežijeme.
Cirkev hovorí, modlime sa a čiňme pokánie, žime podľa prikázaní a neroňme zbytočné slzy pre mŕtvych. Spomínajme si na nich vo svojej modlitbe alebo v chráme.
Ak poznáte pocit straty, povedzte nám, ako ste sa s tým dokázali vyrovnať. Čo si myslíte, ako je to s poverami : dodržiavate ich, alebo dávate prednosť biblickým prikázaniam a názorom duchovenstva? Nezabudnite nám napísať komentár.
Zdroj : takprosto.cc
