V roku 1560 sa v uhorskej šľachtickej rodine Bátoryovcov narodilo dievča, ktoré dostalo meno Alžbeta.
Nenápadná grófka sa neskôr mala stať manželkou predstaviteľa inej dynastie, aby uzavrela politické spojenectvo.
Do histórie sa zapísala ako najbrutálnejšia žena všetkých čias. Krvavá grófka sa zapísala do Guinessovej knihy rekordov.
Bola uznaná ako sériová vrahyňa, držiteľka rekordu medzi ženami v počte zavraždených.
Súd s Alžbetou sa začal 1. januára 1611 a trval vyše 10 dní. Od úsvitu do súmraku si 20 sudcov vypočulo výpovede viac ako 300 svedkov.
Pôvodne sa predpokladalo, že šľachtičná umučila a zabila 37 dievčat, neskôr ju súd obvinil zo zabitia 80 ľudí. Jedna zo svedkov, Zsuzsanna, spomenula denník, do ktorého grófka zapisovala mená všetkých svojich obetí. Bolo ich 650.
Denník sa nikdy nenašiel, ale iní svedkovia tiež tvrdili, že v rokoch 1600 až 1611 boli z grófkinho hradu odstránené stovky mŕtvol.
Alžbeta bola sesternicou poľského kráľa Štefana Bátoryho, jej bratia boli veľkí bojovníci a panovníci. Jej otec György oženil svoju dcéru s barónom Ferencom Nádasdym, ktorý velil uhorským jednotkám vo vojne proti Turkom.
Ferencovi porodila štyri deti, no stihla porodiť aj dieťa od sluhu. Prísny barón milenca svojej ženy tvrdo potrestal: dal ho vykastrovať a hodil na roztrhanie psom. Narodené dieťa bolo okamžite zabité, aby svojou existenciou nehanobilo šľachtický rod.
Zatiaľ čo jej manžel zmizol vo vojne, grófka sa začala blázniť na Čachtickom hrade, ktorý jej bol pridelený. Raz, ako obyčajne, mlátila mladú slúžku, keď sa jej zdalo, že preliata krv dievčaťa omladzuje jej pokožku.
Od toho momentu začala zabíjať mladé sedliacke ženy kvôli krvi. Dievčatá dlho trpeli: grófka ich rada prepichovala ihlami, odhrýzala im časti tváre, pálila ich a zmrazovala, nechala ich vyhladovať a šľahala bičmi.
Jej verní sluhovia potom vešali mladé ženy na háky, aby z nich vysali krv, v ktorej sa neskôr kúpala. Alžbeta verila, že krv dievčat ju omladzuje a dodáva jej silu.
Sedliacke ženy lákali na hrad fámami, že ich milá šľachtičná naučí mravom a etikete, no niekedy ich jednoducho uniesli. Keď začalo miznúť príliš veľa mladých žien, ľudia začali mať podozrenie a išli za kňazom. V roku 1604 sa obrátil na úrady so žiadosťou o začatie vyšetrovania.
Kráľ Matej II. zareagoval až v roku 1610 a justícia začala s vypočúvaním stoviek svedkov. Okrem toho sa našli aj fyzické dôkaze v podobe ľudských pozostatkov.
29. decembra 1610 bola Alžbeta Bátoriová zatknutá. Jej služobníci: zdravotná sestra, gazdiná, slúžka a trpaslík boli odsúdení na smrť a samotná grófka bola uväznená vo vlastnej izbe.
V pivniciach hradu našli mŕtvoly mladých dievčat a niekoľko ďalších zohavených chudákov, no ešte živých.
Po 3 rokoch grófka zomrela. Pred smrťou sa strážcovi sťažovala na svoje zdravie, no ten nemohol nič urobiť. S vonkajším svetom ju spájal iba malý otvor na podávanie jedla.
Moderní historici predložili verziu, že proces s grófkou je politická hra. Jej odporcovia ju jednoducho ohovárali a pripisovali jej všetky úmrtia a mučenia.
Bohatým je to jedno. Príbeh grófky je desivý. Krutí šľachtici páchali zverstvá, ktoré sa im vždy „prepiekli“ a chudobní vždy trpeli…
