Niekedy sa nám v živote stávajú veci, ktoré by nevymyslel žiaden hollywoodsky režisér. Vtipné, nevysvetliteľné, neočakávané, tragické – život je nevyspytateľný. Ale nech už sa stane čokoľvek, vždy je tu priestor na lásku, dobrotu, šťastie a menšie zázraky.
Prečítajte si 10 príbehov, ktoré vás určite chytia za srdce
Dnes, dva dni po priateľovom pohrebe, som dostala kyticu kvetov, ktorú mi objednal ešte pred týždňom. Na lístku bolo: „Aj keď rakovina zvíťazí, chcem aby si vedela, že si žena mojich snov.“
Dnes som vyhral prípad na súde, ktorý sa vliekol strašne dlho. Pred 14 mesiacmi som zistil, že môj sused pravidelne bije svojho psa. Ja som ho vzal a zatkli ma. Na súd som minul veľa peňazí, ale dnes, keď som sa zobudil a cítil to teplo môjho huňatého kamaráta, som vedel, že to stálo za to.
Moja dcéra sa vrátila zo školy a opýtala sa ma, kde by sa mohla naučiť znakovú reč. Opýtala som sa, prečo to chcela a ona odpovedala, že v škole majú nové dievča, ktoré bolo hluché, dorozumievala sa len znakovou rečou a nemala sa s kým porozprávať.
Dnes som omylom poslala sms-ku svojmu otcovi s textom: „Ľúbim ťa,“ ktorá bola venovaná manželovi. O pár minút neskôr som dostala odpoveď: „Aj ja ťa ľúbim. Otec.“ Dostalo ma to. Takéto slová si hovoríme veľmi zriedkavo.
Tak ako na každej škole, aj v tej našej je dievča, ktoré je populárnejšie, ako tie ostatné. Je neuveriteľne pekná a inteligentná. Všetci chlapci by urobili čokoľvek, len aby si získali jej pozornosť. Ona však trávi celý svoj čas len s jedným chlapcom – jej malým bračekom, ktorý trpí autizmom.
Môj starý otec a ja sme si pozerali fotografie, keď sme narazili na na jednu staršiu, kde tancoval s mojou starou mamou. Zomrela pre niekoľkými rokmi. Položil si ruku okolo mňa a povedal: „Vždy si zapamätaj, že aj keď niečo nebude trvať večne, neznamená to, že to za to nestojí.“
15 rokov som pracovala ako poradkyňa pre výchovu detí. Nedávno som stretla jedno z detí, s ktorými som pracovala. Bol to ťažký oriešok, vždy bol smutný a nahnevaný na celý život. Raz som mu nakreslila obrázok so Supermanom a napísala k tomu ako sa superhrdinovia nikdy nevzdávajú a vždy na konci zvíťazia. Dnes je z toho chlapca hasič a zachraňuje ľudské životy. Rozprávali sme sa asi pol hodiny, pred odchodom si vybral peňaženku a ukázal mi obrázok Supermana, ktorý tam mal až doteraz.
Mám cukrovku. Pred dvoma rokmi mi zomrela mama a ja som si adoptovala kocúra s menom Kit. Nedávno som sa zobudila o 3 ráno, keď mi Kit sedel na nohách a mňaučal. Ešte nikdy predtým som ho nepočula robiť to tak nahlas a bez prestávky. Vstala som z postele, aby som zistila, čo sa stalo a zrazu som sa cítila veľmi zoslabnutá.
Vzala som si merač glukózy, aby som si zmerala hladinu cukru v krvi. Spadol na 53 a doktor mi pred tým povedal, že normálna hladina sa pohybuje medzi 70 až 120. Keď som sa neskôr zobudila v nemocnici, povedali mi, že keby ma Kit nezobudil, už by som tu nebola.
Veľký zatúlaný pes ma sledoval od metra až takmer ku dverám môjho bytu. Znervóznela som. Zrazu sa z ničoho nič predomnou objavil muž s nožom v ruke a chcel odomňa peňaženku. Ešte skôr, ako som stihla zareagovať, sa na neho vrhol pes. Pustil nôž z ruky a utiekol. Vďaka zatúlanému psíkovi som prišla bezpečne domov.
Pred nedávnom som sa zastavil v antikvariáte a kúpil si kópiu knihy, ktorú mi ukradli ešte ako malému. Bol som prekvapený, keď som ju otvoril a zistil, že to je tá istá kniha.
Na prvej strane bolo moje meno a venovanie od môjho dedka, ktoré mi napísal, keď mi tu knihu dal. „Pevne verím, že o niekoľko rokov neskôr, ti táto kniha opäť padne do rúk a ty si ju znovu prečítaš.“