Dani Johnsonová vyrástla v chudobnej americkej rodine. V sedemnástich porodila, v 21-rokoch sa ocitla na ulici, vo dvadsiatich troch zarobila svoj prvý milión. Dnes je úspešnou podnikateľkou, matkou piatich detí a babičkou niekoľkých vnukov. Na svojich seminároch rozpráva o zásadách, ktoré uplatňovala a uplatňuje pri výchove detí.
„Jazdím po rôznych krajinách a organizujem semináre, aby som prinútila rodičov k zamysleniu. Aby neopakovali chyby, ktorých sa po mnohé desaťročia dopúšťali rodičia v USA.
Naše deti sú novým pokolením, ktoré už je takmer stratené. Pretože si v detstve zvykli dostávať všetko, čo chcú a keď vyrastú, vyhovuje im život na podpore „, vyhlasuje Johnsonová.
Cieľ musia mať už v detstve
Bohatí ľudia presne vedia, aký cieľ musia ich deti mať. Vychovávajú budúcich absolventov Harvardu, budúcich špičkových manažérov, lekárov alebo prezidentov. Priemerný človek však svoje deti vychováva s myšlienkou
„Snáď budú mať šťastie …“ To je ale zle. „V rodine mojich priateľov, majiteľov nakladateľstva, mali dospievajúceho syna, ktorý sa nechcel učiť a vlastne nevedel, čo by chcel v živote vôbec robiť. Premýšľať nad tým odmietal.
Rozhovory nikam neviedli, dohováranie bolo k ničomu. Vtedy jeho otec prijal kardinálne riešenie. Poslal syna bez akýchkoľvek prostriedkov na týždenný výpomoc do útulku pre bezdomovcov. Za týždeň sa chlapec vrátil domov s pevným odhodlaním študovať a podieľať sa na rodinnom podniku „, rozpráva Johnsonová.
Bez televízie i mobilu
Kto je najlepším priateľom „normálneho“ dieťaťa? Zrejme televízor, počítač a mobil. Deti Dani Johnsonovej dostali prvý mobil v šestnástich rokoch, ich prvým počítačom bol starý počítač po otcovi a televíziu doma nemajú vôbec.
„Moje deti si mobilný telefón nemôžu dovoliť, pretože zatiaľ nič nezarábajú. Mobil človeka naučí l neorganizovat si a neplánovať čas. Televízia predvádza nesprávne modely života. Čomu môže naučiť kreslený seriál o žltej morskej hube SpongeBob?
Lenivý neviazaný, nihilistický chlapík sa raduje, ako si všetkých okolo seba omotal okolo prsta. Vy by ste si snáď priali, aby z vašich synov vyrástlo niečo podobné? Priali by ste tiež takých manželov svojim dcéram? Kto sa nepozerá na televíziu tridsať dní, ľahko sa závislosti na nej zbaví „, uisťuje Johnsonová.
Učte deti milovať prácu
„Blíži sa víkend a čo doma počúvajú deti? Zaplať pánboh, už je piatok, konečne si od TEJ práce odpočiniem; šéf je darebák; podriadení sú spurný a vôbec nás práca strašne štve.
Podobné postoje, pozorované od detstva, učí človeka tomu, že práca je niečo zlé, ťažkého a nepríjemného. Deti takto trénované samozrejme nebudú horieť ochotou k práci alebo otvorenie vlastného podniku „, varuje Dani Johnsonová.
Je dôležité, aby dieťa dokázalo robiť aj prácu, ktorá sa mu nepozdáva alebo ho stojí námahu. Upevňuje sa tým charakter a posilňuje vôla. Keby robilo iba to, čo sa mu páči, žiadny úžitok by mu to neprinieslo.
Nie ste bankomatom svojho dieťaťa
„Dávam deťom 50 dolárov na topánky a kupujem štyri páry džínsov. Žiadnu prepychovú obuv si za tie peniaze nezaobstará, ale ak by ju chceli, musia si buď zarobiť, alebo počkať na výpredaj „, hovorí Johnsonová a dodáva, že dieťa musí mať všetko potrebné, ale nejaká zvláštne želanie a fantázie si musí zabezpečiť samo.
„To najhoršie, čo môžu rodičia urobiť, je zarábať peniaze, aby svojim deťom poskytli to, čoho sa im samým v detstve nedostávalo. Až deti vyrastú, ocitnú sa náhle vo svete, kde nebudú môcť žiť tak, ako boli doteraz zvyknuté „, konštatuje Dani Johnsonová.
Utrácať, alebo hromadiť?
Pokiaľ ide o míňanie peňazí, existujú len dve možnosti: nakupovať zbytočnosti (a zabezpečovať tak vzdelanie a cestovanie deťom tých, ktorí s podobnými krámami obchodujú), alebo deti naučiť tomu, že peniaze sa dajú zarábať, hromadiť a investovať. „Ako motivovať dieťa k tomu, aby nemíňali peniaze za zbytočnosti?
U nás doma máme pravidlo: ušetri si desať dolárov a ja ti dám ďalších desať. Keď si našetříš veľa, môžeš si dovoliť kúpiť veci, ktoré ti pomáhajú rásť a rozvíjať sa – koleso, hudobný nástroj alebo poznávaciu cestu „, vysvetľuje Johnsonová. „Hlavne nekupujte automaticky to, čo majú iní! Väčšinou sú to nepotrebné hlúposti, ktoré vám budú len zaberať miesto „.
Učte dieťa štedrosti
Veľká časť úspešných ľudí sa vyznačuje emocionálnou a materiálnou štedrosťou. Netrpia závisťou a sú veľmi štedrí. „Učte deti rešpektu“, vyzýva Johnsonová. „Nie náhodou sa v Starom zákone hovorí o povinnosti desiatkov.
Deti v našej rodine dávajú desať percent z každého zarobeného dolára sirotám, 20 percent si nechávajú pre svoje použitie a zvyšok ide do pokladničky. Pre budúcu potrebu a na realizáciu vlastných nápadov.
