Prečítajte si príbeh ženy, ktorá sa rozhodla kompletne prekopať svoje zvyky a začala žiť presne tak, ako si zaslúži.
„Nedávno som oslávila 50-tku a ani som netušila, že sa niekedy odvážim urobiť vo svojom živote nejaké drastické zmeny. Dobrovoľne som podala žiadosť o rozvod. Boli časy, kedy som nedokázala urobiť ani krok bez dovolenia svojho manžela. Nestretla som sa s pochopením príbuzných či priateľov, a väčšina ma dokonca za to odsudzuje.
Kamarátky mi radili, aby som takéto „hlúposti“ nerobila, tak som sa s nimi prestala rozprávať.
Celý život som bola niekomu zaviazaná a len nedávno som si uvedomila, že som slobodná a nezávislá… Po tom som túžila už dlho: deti, príbuzní, manžel, priatelia, kolegovia – vždy odo mňa niečo chceli. Celý život som riešila problémy iných ľudí a nemala som pre seba ani minútu.
Najprv som prestala pomáhať kamarátom, nikdy sa ma nespýtali, ako sa mám, no namiesto toho som musela hodiny počúvať ich prázdne reči a ohováranie. Deti sú dospelé a ja som si uvedomila, že chcem byť sama. Ku šťastiu nepotrebujem nikoho, navyše všetkých ľudí okolo mňa kašlú na to, ako žijem. Mrzí ma, že som si to neuvedomila skôr.
Teraz je život oveľa jednoduchší – mám samu seba a určite sa o seba dokážem postarať. Pre manžela som bola celý život len slúžka, v poslednom čase sa chodil domov len najesť a vyspať. Teraz už chápem, že máme rozdielne pohľady na život, záujmy, nemáme sa ani o čom baviť.
Raz ho poslali na služobnú cestu a tieto dni boli pre mňa skutočným potešením. V samote môžem sledovať televízny seriál, čítať knihu, smiať sa nahlas alebo plakať – a nemyslieť na to, ako to budú vnímať ostatní. Nemusím tráviť svoj čas varením luxusnej večere, pretože jem, čo chcem a kedy chcem. Teraz som naozaj našla vnútornú harmóniu, bezdôvodne sa usmievam, cítim sa neskutočne šťastná.
Nepotrebujem ísť na pizzu s kamarátmi, pretože varím oveľa chutnejšie. Nemusíte ísť na niekoho narodeniny a míňať peniaze na darčeky – je lepšie urobiť niečo pekné pre seba. Manžel často míňal peniaze na deti, potom na všelijaké zbytočné haraburdy a ja rada šetrím. Dokonca si môžem dovoliť aj výlet k moru bez zbytočných drobností.
To isté platí pre tých, ktorí ma naučili, ako „správne“ žiť vo svete. Sofia je moja „kamarátka“. Predo mnou sa úprimne usmieva a za chrbtom ma ohovára s ostatnými. Nikdy som tomu nerozumela. Je dobré, že som neklesol tak nízko ako ona.
Nebojím sa byť sama. Samota je dobrá. Okrem toho mám seba. A toto je najlepšia spoločnosť, akú si môžete dopriať.
Drahé ženy, rešpektujte sa a nedovoľte, aby si o vás niekto utieral topánky.“
Súhlasíte s autorkou tohto príbehu? Ocitli ste sa v podobnej situácii?