„Keď som mala 20 rokov, vôbec som nechápala, prečo ma ženy nenávidia. Pravdu povediac, nie som im nič dlžná a nedávala som im žiadne sľuby (narozdiel od ich manželov).
Áno, stretávala som sa s ich manželmi, no aké námietky som mala mať, ak išlo o stretnutia, ktoré boli iniciované práve ich mužmi?
Ja som ich nechcela meniť.
Navyše, bola som presvedčená, že ak by som to nebola ja, bola by to iná žena. Tak či onak, ak sa muž rozhodne zmeniť, nič mu v tom nezabráni.
Približne takto som premýšľala o vzťahoch medzi mužmi a ženami. V súčastnosti už dávno nemám 20 a moje myslenie je úplne niekde inde. Môj mladistvý maximalizmus sa niekam vyparil, a ja vám poviem prečo.
Predtým to bolo takto: Vybrala som sa vonku, prechádzala sa po ulici a videla pohľady mužov, niektorí boli hanbliví, iní odvážni, ktorí nečakali na vhodný okamih. Príde ku mne ten najodvážnejší a pozve ma na kávu. Na prste sa im leskla obrúčka, samozrejme nie u všetkých, niektorí ju jednoducho skrývali.
V mojom veku už viem odhadnúť, či je muž ženatý alebo nie.
Po prvé, ak mu niekto zavolá, na chvíľu sa vzdiali a zníži svoj hlas. Po druhé, vyzerá byť dobre kŕmený, upravený a všetky gombíky sú na svojom mieste. Nuž, navyše nie je nutné spochybňovať štatistiky – v 30-tke je takmer každý normálny muž ženatý, samozrejme, ak nepatrí do malej skupiny výnimiek.
Pred rokmi, keď ku mne pristúpil takýto muž, pomyslela som si, že v jeho rodine je všetko zle a jeho manželka je sliepka. Nemajú medzi sebou žiaden intímny vzťah, preto trpí.
Napriek tomu, je pre neho jeho manželka osobou, o ktorú nechce prísť.
V prípade, že u neho nastane strata sexuálnej túžby, mal by sa pokúsiť nájsť bezpečnejšie možnosti na opätovné vzplanutie citov. Niečo ako hranie sa na niekoho iného, kúpa erotických pomôcok pre dospelých či spoločné pozeranie erotických filmov.
Áno, kedysi som prikladala všetku len nženám.
Nestarajú sa o seba, všetko sa točí len okolo detí, varenia a vône rezňov, niet divu, že chce zmenu. Jeho manželka už zabudla na to, ako vyzerá čipkované prádlo, namiesto neho preferuje sťahujúce pančuchy či roztiahnuté tepláky. On je úprimným a dobrým manželom, ktorý len túži po láske. A oženil sa s nesprávnou ženou.
No v živote je zvyčajne všetko inak.
Tak napríklad, ja mám manžela a stalo sa, že sme sa pohádali. Nuž, aj to sa stáva, každý sa z času na čas háda. Potom stretne nejakú krásku, ktorú by bozkával od rána do večera. Keďže jeho manželka mu nerozumie, no táto žena je pripravená na čokoľvek, povie si: „Prečo nie?“ Potom však začne ten známy proces: odhalenie nevery, rozvod a deti žijúce bez otca.
Prikláňam sa k tomu, že ak by nebolo žien, ktoré sa starajú o cudzích mužov, možno by bolo všetko inak. No ak si k sebe privediete neznámeho muža, môže existovať iná žena, ktorá sa bude snažiť o to, aby vám ho zobrala. Je jedno, či to bude mladá žena, akou som bola aj ja, alebo čerstvo rozvedená žena, ktorú podviedol muž.
Vy zrazu pocítite tú istú bolesť, ktorú ste spôsobili iným. Toto je zákon rovnováhy. A neznalosť zákonov nikoho neospravedlňuje.“
Myslíte si, že je možná existencia šťastnej rodiny aj po nevere jedného z partnerov?
