Laura Hendricksová je matka troch detí, ktorá žije v oblasti Chicaga a má 46 rokov. V roku 2018 jej vo veku 40 rokov diagnostikovali akútnu myeloidnú leukémiu po tom, čo si prekvapivo práve lekár jej detí ako prvý všimol, že s ňou niečo nie je v poriadku. Laura sa odvtedy zotavila a teraz sa snaží pomáhať ostatným ľuďom, ktorí prežili, spracovať ich pocity a vrátiť sa do každodenného života.
Laura sa práve vrátila zo služobnej cesty do Londýna, keď zistila, že jej tri deti, ktoré mali v tom čase 5, 4 a 2 roky, ochoreli, a vzala ich k pediatrovi. Deti trpeli príznakmi prechladnutia a matka, ktorá sa cítila vyčerpaná, si myslela, že možno chytila rovnakú chorobu, ale nijako zvlášť sa tým netrápila.
Keď však opisovala príznaky, lekár ju prerušil. „Doslova ma zastavil uprostred vety a spýtal sa ma, čo mi je, a ja som bola veľmi prekvapená, že sa sústredil na mňa a nie na deti, “ vysvetlila Laura. Pediatrička trvala na tom, aby sa objednala k vlastnému lekárovi a urobila si krvný test.
Laura a Brock Hendricksovci
Ženu v ten deň sprevádzala jej matka, ktorá tiež trvala na tom, aby sa jej dcéra riadila radami lekára.
Laura nakoniec išla na odporúčané krvné vyšetrenie, a hoci sa jej najprv uľavilo, keď dostala e-mail, že jej výsledky sú v norme, netrvalo dlho a zistila, že pediatrička mala pravdu a diagnostikovali jej akútnu myeloidnú leukémiu.
Po prvom e-maile sa jej lekár trikrát pokúsil dovolať a nechal jej v hlasovej schránke správu, že musí okamžite ísť na pohotovosť. Keď žena zavolala lekárovi späť, aby sa spýtala, čo sa stalo, bolo jej povedané, že potrebuje transfúziu krvi, pretože môže mať anémiu alebo nejaký iný problém.
V nemocnici sa však ukázalo, že mala leukémiu. Počas cesty na pohotovosť dostala niekoľko ďalších e-mailov, v jednom z nich sa písalo, že zistili problém s počtom bielych krviniek, takže mala nejasné podozrenie, že by mohlo ísť o rakovinu, ale diagnóza bola aj tak šokom.
Akútna myeloidná leukémia je rakovina krvotvorného systému a je najčastejšou akútnou leukémiou u dospelých, ktorej riziko sa zvyšuje s vekom.
Vzniká vtedy, keď kostná dreň produkuje príliš veľa abnormálnych krvných buniek a medzi jej príznaky môže patriť bledá pokožka, únava, horúčka, nočné potenie, krvácanie z ďasien, časté krvácanie z nosa, závraty, bolesti hlavy, časté infekcie, nevysvetliteľný úbytok hmotnosti, slabosť, strata chuti do jedla, dýchavičnosť, zapálené lymfatické uzliny atď.
Foto: Laura a Brock Hendricksovci
Hendricks začal liečbu okamžite a v nemocnici zostal 7 mesiacov. Počas dlhých dní v nemocnici sa veľmi obávala o budúcnosť . Čo ak ich neuvidím vyrastať? Čo ak ich neuvidím ísť na strednú školu a oženiť sa? Čo ak nebudem nablízku?“ – vysvetlila.
Prvý mesiac podstupovala intenzívnu chemoterapiu na liečbu rakoviny, ktorá jej zároveň úplne zničila imunitný systém.
Keď bola viac-menej silná, asi po 7 týždňoch sa nakrátko vrátila domov, ale musela sa opäť vrátiť do nemocnice, aby pokračovala v liečbe. Nakoniec podstúpila transplantáciu kmeňových buniek.
Rodina zároveň požiadala o povolenie, aby ju v nemocnici mohli navštevovať jej deti, čo jej dodalo veľkú motiváciu a silu. „Mala som mentalitu, že prežijem.
To, čo ma skutočne hlboko motivovalo prežiť, boli moje deti, môj manžel a moja rodina. Chcela som byť matkou svojich detí do konca ich života,“ povedala Laura, ktorá sa po transplantácii kmeňových buniek dostala do remisie a už 5 rokov je v plnej remisii a v dobrom zdravotnom stave.
Približne 15 mesiacov po stanovení diagnózy mala Hendricksová pocit, že to najhoršie má za sebou a začína sa jej vracať sila. Ale až vtedy sa skutočne vyrovnala s traumou, ktorú prežila, a jej manžel Brock jej v tom veľmi pomohol.
„On bol vlastne prvý, kto si začal uvedomovať zmeny, ktoré na mne videl, a začali sme na tom spoločne pracovať,“ hovorí Hendricksová, ktorá okrem iného čelila aj pocitu viny prežitia.
Zamýšľala sa aj nad tým, ako by mohla pomôcť iným ľuďom, ktorí prežili rakovinu a ktorí možno nemajú všetky privilégiá, ktoré jej to uľahčili, ako napríklad prístup k terapii a starostlivosti o deti, a spolu s manželom založila organizáciu Luminaries, ktorá podporuje ľudí, ktorí prežili rakovinu, pomocou súprav na starostlivosť o seba.
Laura napríklad hovorí, že je bežné, že pacienti s rakovinou žijú ďaleko od miesta, kde absolvovali liečbu, takže keď sa vrátia domov, nedostanú väčšiu lekársku podporu.
Charitatívna organizácia, ktorú založila, poskytuje ľuďom, ktorí prežili rakovinu, súpravy na sebaobsluhu, ktoré im môžu pomôcť vytvoriť si zdravšie návyky a ľahšie začať ďalšiu etapu života.
„Každý deň som vďačná za možnosť byť stále tu, byť matkou, sestrou, manželkou, priateľkou. Viem, aká ťažká bola moja cesta k prežitiu so všetkými výhodami, ktoré som mala. Želám si, aby som mohla uľahčiť prežitie aj iným, „ povedala Laura.
