Smrť milovanej dcéry: “Toto bola najťažšia vec akú som kedy musel urobiť.”

Sophia Weaver (✝ 10) trpela vzácnym neurologickým ochorením (Rett Syndrome) a deformáciou tváre. Po dlhom trápení z dýchaním a infekciou dýchacích ciest svoj boj prehrala.

Jej mama, Natalie, bojuje za to aby celý svet akceptoval ľudí a znormalizoval pohľad na tých, ktorí majú deformované tváre alebo iné vážne postihnutie.

Jej otec, Mark Weaver, napísal dojímavý list, v ktorom opisuje ako sa s poslednou rozlúčkou s milovanou dcérou vyrovnal.

Myslel si, že tento moment nezvládne

Keď moja dcéra Sophia naposledy vydýchla o 22:35, pocítil som akúsi energiu, ktorá sa prehnala mojim telom.

Ak by ste sa ma skôr opýtali ako budem reagovať, keď uvidím ako moje dieťa naposledy vydýchlo, povedal by som, že by som sa zrútil na zem vedľa mojej ženy Natalie, úplne zdevastovaný, so slzami v očiach lapajúc po dychu. N

amiesto toho som sa cítil silný a zameral som sa na jednu vec. Moja úloha a cieľ boli jasné, musel som sa postarať o moje malé dievčatko pretože nikto iný by to nedokázal. Zavolal som zdravotnej sestre a do domu smútku.

Upokojil som Natalie a celú rodinu a ešte som Sophii odstrihol dlhý prameň je nádherných vlasov aby nám niečo z nej ostalo navždy.

Bol stále s ňou

Keď prišiel pracovník z domu smútku, jemne som naposledy zodvihol Sophiu.

Odniesol som ju dole schodami na lehátko, ktoré tam na ňu čakalo. Uistil som sa, že je bezpečne uložená do vozidla, ktoré ju malo previezť do domu smútku. Okolo druhej ráno som išiel za vozidlom pohrebnej služby až do domu smútku aby som pomohol Sophiu odviezť na bezpečné a pokojné miesto až kým sa ráno nevrátim a nevyplním všetky potrebné papiere. Moja sila a sústredenie bolo nečakané aj keď toto bola najťažšia vec akú som kedy musel urobiť, no Sophia potrebovala svojho ocka ešte poslednýkrát.

Po čase prišiel smútok

Od Sophiinej smrti prešlo ešte len 6 mesiacov (aj keď sme mali pocit, že to trvalo oveľa dlhšie). Bol som už na pár sedeniach u psychológa aby som sa vyrovnal so smútkom, no odkedy moje sladké dievčatko umrelo som z tejto traumy ešte poriadne nesmútil.

Len ťažko ukazujem svoju zraniteľnú stránku a prejavujem emócie. Nepoznám žiadne triky ako tento mechanizmus spustiť.

Často odvraciam zrak od smútku a zameriavam sa na moju ženu Natalie, moje deti a prácu. Sophia by mala v októbri narodeniny, potom prišli Vianoce a toto obdobie bolo oveľa ťažšie ako som sa na neho pripravoval. Mal som pocit, že tá bolesť a smútok nikdy neskončí a môj smútok bol neustále viditeľný. Nikdy predtým som nemal depresie, pocit úzkosti, smútku či straty alebo tak hlboký smútok ako teraz.

Dal by všetko za to aby bol ešte raz s ňou

Neviem prečo ale keď som v sprche na zaparené sklo stále píšem jej meno s veľkým srdiečkom skoro každý deň.

Možno je to moja verzia toho ako si ju takouto jednoduchou vecou pripomeniem a snažím sa zamerať na jej úžasný prístup k životu a verím, že je so mnou každý deň.

Už nikdy nebudem môcť podržať alebo pobozkať Sophiu a bolesť, ktorú mi to spôsobuje je niekedy neznesiteľná. Strata mojej sladkej Sophie mi prináša dvojo pocitov.

Zatiaľ čo bolesť so straty je obrovská na druhej strane mi odľahlo, že už nebude prežívať žiadnu bolesť, ďalšie operácie a iné životohrozujúce komplikácie, s ktorými musela žiť.

Ako veľký sebec by som chcel mať teraz Sophiu v náručí, iba jedna pusa, smiech a zachychotanie sa. To už sa nestane a naučiť sa s tým žiť je jednou z mojich úloh ako sa vyrovnať so smútkom.

Bola milovaná

Odkedy sa Sophia narodila bola veľkou bojovníčkou. Bola tak nebojácna, že nás to až prekvapovalo. Dodávala mi silu, ktorú som potreboval na to aby som jej zaobstaral jedinečnú starostlivosť kvôli rôznym nepredvídaným komplikáciám jej diagnózy.

Ako roky plynuli môj strach o Sophiu narastal. Jej diagnózy mi nahovárali, že tu s nami dlho nebude. No Sophia nám vyjasnila to, že nie je podstatné koľko dní žijeme ale láska a skúsenosti, ktoré si vzájomne dávame.

Sophia bola obklopená nepodmienečnou láskou a ľudia, ktorí ju zbožňovali neustále bojovali aby sa mala dobre.

Myslím si, že vo svojom srdiečku mala pre mňa to jedno špeciálne miesto a že ju nikto nedokázal rozosmiať tak ako ja. Rozdávanie úsmevu v živote plnom bolesti je naozaj veľkým darom. Sophia mi chýba každý deň. Bola mojou hviezdičkou a ja som bol šťastný, že som mohol byť jej otcom.

Ľúbim ťa #SweetSophia.

S pozdravom,

Ocko.

zdroj:lovewhatmatters.com