Život je dlhá cesta plná lekcií a skúseností, ktoré nás formujú do toho, kým sme. Jednou z najdôležitejších lekcií, ktoré sa musíte naučiť, je, že by ste sa nemali snažiť zapôsobiť na ostatných, a kľúčom k skutočne šťastnému životu je autenticita a vlastná identita.
Mnohí z nás majú tendenciu snažiť sa za každú cenu naplniť očakávania stanovené spoločnosťou a žiť podľa noriem stanovených ostatnými.
Snažíme sa byť tým, čím nás chcú ostatní, niekedy obetujeme svoju vlastnú autenticitu, aby sme boli prijímaní a oceňovaní. Ale ako starneme a získavame skúsenosti, uvedomujeme si, že toto úsilie je márne a vyčerpávajúce.
Všetci máme v živote okamih, keď si uvedomíme, že byť autentický a pravdivý k sebe samým je cennejší ako prispôsobovať sa spoločenským normám alebo robiť dojem na ostatných.
Vo chvíli, keď si uvedomíme túto jednoduchú pravdu, sme oslobodení od bremena dokonalosti a od skrývania svojej skutočnej identity za závojom zdania.
Začneme sa prijímať takí, akí sme, so všetkými svojimi vlastnosťami a chybami a žijeme svoj život podľa našich vlastných hodnôt a zásad.
Táto premena so sebou prináša pocit oslobodenia a naplnenia. Už nemáme pocit, že sa musíme porovnávať s ostatnými, a sme od toho tlaku úplne oslobodení.
Môžeme slobodne skúmať a vyjadrovať svoju kreativitu, nasledovať svoje vášne a utvárať svoje životy podľa svojej vlastnej osobnej vízie.
Navyše chápeme, že ľudia, ktorí nás milujú a prijímajú takých, akí sme, sú skutočne dôležití ľudia v našich životoch.
Už nehľadáme schválenie a potvrdenie od ľudí okolo nás, ale namiesto toho sa zameriavame na vzťahy, kde sa cítime skutočne cenení a milovaní za to, akí sme, skôr než za to, kým sa snažíme byť.
Samozrejme, že nie každý s nami bude súhlasiť a nie každý, koho stretneme, nás bude mať rád, ale to je v poriadku. Sme si vedomí toho, že sa nemôžeme zavďačiť všetkým a je márne pokúšať sa zmeniť sami seba, len aby sme vyhoveli vkusu a očakávaniam ostatných.
Každý má svoje preferencie a voľby, a ak nás niekto neprijíma takých, akí sme, nie je to vôbec taká tragická vec. Je to jednoducho známka toho, že sa k tomu človeku nehodíme, takže je lepšie to prijať a ísť ďalej svojou vlastnou cestou.
V určitej chvíli si každý musí uvedomiť, že nemá zmysel sa snažiť zapôsobiť na ostatných. Ľudia vás buď prijímajú takého, aký ste a milujú vás za to, alebo nie a obe možnosti sú úplne v poriadku.
