Má vaše dieťa alebo vnuk časté záchvaty hnevu? Ste už z toho unavení? Potom si vezmite príklad od našej hrdinky. Vynaliezavá mamička sa naučila rýchlo a bezbolestne utíšiť svoju 5-ročnú dcéru.
Dievčatko začalo navštevovať materskú školu, bolo pre ňu ťažké zvyknúť si na nové prostredie a doma sa z nej stalo malé klbko hnevu, ktoré sa dokáže hádať aj kvôli úplným maličkostiam.
Matke v škôlke odporučili, aby kontaktovala detského psychológa.
Ten jej dal niekoľko užitočných rád, jedná z nich bola nielen jednoduchá, ale aj veľmi efektívna.
Podľa svoj psychológa, musí dieťa pochopiť, že vy rešpektujete jeho pocity. Ak to chcete urobiť, položte mu jednu otázku. Pamätajte si: táto metóda funguje na deťoch, ktoré majú 5 a viac rokov.
Počas alebo pred samotným záchvatom hnevu, sa pozrite dieťaťu do očí a pokojným hlasom sa ho opýtajte: „Je to veľký problém, stredný problém alebo malý problém?“
Dieťa začne premýšľať o tom, čo sa s nám deje.
A je to, začne sa veľmi rýchlo upokojovať. Dali ste mu otázku, teraz musí odpovedať. Potom sa zamyslite nad tým, ako problém vyriešite. Najčastejšie sú to práve deti, ktoré samé navrhnú, kde by ste mali hľadať riešenie.
Malý problém zvládnete ľahšie a rýchlejšie. Priemerné problémy sa neriešia tak rýchlo, preto je nutné pochopiť, že existujú veci, ktoré si vyžadujú čas.
Išlo o veľký problém? Vezmite to vážne (hoci vy to beriete ako maličkosť)! Tomuto problému budete musieť venovať o trochu viac času.
Po tom, čo je všetko vyriešené, zablahoželajte dieťaťu za to, že dokázalo nájsť riešenie daného problému. Vaša pochvala tak nakoniec dokáže vyriešiť celú situáciu.
Pozrime sa na konkrétny prípad: vaše dieťa má výbuch hnevu, pretože chce svoju obľúbenú hračku – plyšového medvedíka, ktorý je práve v práčke.
Hneď, ako začne trucovať, opýtajte sa ho: „Je to veľký, stredný alebo malý problém?“ predpokladajme, že povie „Malý“. Už viete, že malé problémy sú jednoduché na riešenie.
Poproste dieťa, aby navrhlo riešenie. Možno sa nad tým zamyslí, no nakoniec dospeje k záveru, že si musí vziať inú plyšovú hračku, pretože si má z čoho vyberať.
Hystéria skončila a zároveň ani nikdy nezačala. Nakoniec dieťaťu povedzte: „Som rád/rada, že si sám dokázal vyriešiť tento problém.“
Ide o efektívnu a takmer univerzálnu metódu a veríme, že pomôže aj vám!
Aké triky používate na zvládnutie detskej hystérie? Nezabudnite použiť radu našej hrdinky a podeľte sa o ňu aj s ostatnými.
