Je dôležité vážiť si každý okamih života a nestrácať čas hnevom či hádkami. Každý deň života je predsa darom, ktorý môžeme pretaviť v lásku a dobro…
Deväťročnému chlapcovi Baileymu Cooperovi diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín. Ide o typ rakoviny, ktorý je charakteristický nekontrolovaným rastom lymfatického tkaniva.
Diagnóza bola stanovená príliš neskoro, keď už boli metastázy v celom tele. Boli to náročné chvíle pre všetkých: rodičov, lekárov a, samozrejme, aj samotné dieťa.
Lekári mu dávali veľmi málo času. Ale odvážny Bailey žil ešte ďalších 15 mesiacov! Chcel sa totiž dožiť narodenia svojej sestry, aby ju mohol stretnúť a spoznať. Jeho matka Rachel bola tehotná s tretím dieťaťom a chlapec bol rozhodnutý, že sa bábätka dožije.
„Lekári povedali, že do narodenia sestry nevydrží.
Sami sme tomu neverili, Bailey už bledol. Ale náš chlapec bojoval. Povedal nám, aby sme mu zavolali hneď, ako sa dieťa narodí,“ hovoria chlapcovi rodičia.
Na Štedrý večer ho Lee a Rachel, mama a otec malého bojovníka, požiadali, aby napísal list Santovi. Nepýtal si dary, ktoré by chcel dostať. Zoznam tvorili veci a predmety, ktoré by jeho mladšiemu bratovi Rileymu urobili veľkú radosť.
Sám Bailey čakal na narodenie svojej sestry.
„Bailey robil všetko, čo mal robiť starší brat: prebaľoval, kúpal, spieval uspávanku,“ spomína si Rachel.
Prežil všetky predpovede lekárov, videl svoju malú sestričku a vymyslel jej meno. Dievčatko sa volalo Millie.
„Chcem zostať, ale je čas, aby som sa stal jej anjelom strážnym,“ povedal Bailey.
Potom Bailey začal miznúť. Zanechal svoje želanie, ako by mal prebiehať jeho pohreb. Chcel, aby sa všetci prezliekli za superhrdinov. Rodičom bolo zakázané plakať dlhšie ako 20 minút. Koniec koncov, mali by sa zamerať na sestru a brata.
Mesiac po tom, čo sa Millie narodila, chlapca previezli do hospicu. „Z očí mu stekala slza. Zdalo sa, že zaspal,“ povedali rodičia.
Príbuzní sa snažia vyhovieť Baileyho prosbe neplakať, hoci to bolo veľmi náročné.
Deti vedia byť veľmi silné a Bailey bol práve takým dieťaťom. Je nemožné čítať tento príbeh bez sĺz. Keď Millie vyrastie, určite bude hrdá, že mala takého brata.
