Pred pár dňami sa ma spýtala jedna mladá slečna, že aké to je byť starým. Priznávám sa trošku ma urazila s touto otázkou, lebo ja sa vôbec necítím stará. Keď uvidela moju reakciu zostala zmetená, tak som povedala že mi položila zaujímavú otázku a preto sa nad ňou zamyslím a čoskoro jej odpoviem.
Prišla som na to, že staroba je dar. Prvýkrát to môžem povedať nahlas, že teraz som ten človek, ktorým som vždy chcela byť keď som bola mladá.
Nie, teraz nehovorím o mojej postave. Niekedy ma toto telo privádza do zúfalstva. Vrásky, vačky pod očami, pismentové fľaky a prevísajúca koža.
Niekedy ma šokuje obraz starej dámy ktorá na mňa hľadí zo zrkadla ale dlho sa nad tým nezamýšľam a takto ten nepokoj rýchlo pominie. Ani za celý svet by som nevymenila svojich priateľov, môj pozoruhodný život a moju milujúcu rodinu len aby som mala znova ploché brucho a žiadny vrásky. Čím staršia som, tým som sama k sebe zhovievavejšia a a menej kritická.
Stala som sa priateľkou samej seba.
Nekarhám sa ak zjem o pár keksov viac, ak si neusteliem posteľ, keď si znova kúpim nejakú blbú sošku a nepotrebné veci, ale to je futuristický vánok pre moju mysel…
Mám právo jesť veľa, neupratať za sebou, ale práve byť extravagantná. Nikoho do toho nič ak si čítám do 4-tej ráno a spím do obeda. Bola som svedkom ako mnohý moji priatelia zanechali tento svet ešte pred tým ako by si mohli užívať starobu a jej voľnosť.
Tancujem so sebou, počúvam fantastické hudby a keď sa ma dotkne žiaľ so stratenej lásky, čo mám robiť – tak plačem. Pôjdem na pláž v plavkách, keď budem chcieť- pochybujem že udržia moje plné krivky pokope, budem sa kolísať na vlnách oceánu, oblečená v bikinách (alebo vyzlečená?), na obdiv mladých so súcitným pohľadom.
Aj oni zostárnu.
Niekedy som zábudlivá, to je pravda. Ale prosím vás, veď netreba si v živote všetko pamätať, čo je dôležité, na to si určite spomeniem.
Na tento vek som už mala nie raz zlomené srdce. Ako by sa ti nezlomilo srdce keď stratíš svoju lásku, keď vidíš ako sa tvoje deti trápia, alebo ak ti zrazí auto tvojho psíka? Avšak zlomené srdce je aj náš zdroj energie, zdroj pochopenia a zdroj nedokonalosti.
Osud bol ku mne milostivý-dovolil aby som mohla mať šedivé vlasy, aby môj mladučký úsmev spočíval v mojich hlbokých vráskách. Koľko a koľko ľudí sa nemohlo smiať nikdy, koľký odišli ešte pred tým ako zošediveli.?! A mne to bolo dopriate.
Celkom úprimne môžem povedať nie.
Celkom úprimne môžem povedať áno.
Ako stárneš, časom je ľahšie byť úprimný. Menej sa staráš o názori iných.
Už nemáš pochybnosti a výhrady voči sebe. Vyhrala som právo robiť chyby.
A odpoveď na otázku vám poviem: Som rada stará. Staroba ma urobila voľnou.
Mám rada túto osobu ktorou som sa stala. Nebudem žiť večne, nebudem sa trápiť nad tým čo by sa stalo ak by som niečo urobila inak alebo prečo sa niečo nestalo a čo sa ešte môže stať.
