Toto je list, ktorý sa vám dostane do srdca.
Ukazuje veľkosť vzťahu medzi rodičmi a deťmi, ktorý často považujeme za samozrejmosť.
Podeľte sa oň s čo najväčším počtom ľudí.
Musíme si uvedomiť, že to, čo v živote považujeme za samozrejmosť, je v skutočnosti to najcennejšie.
„Milé dieťa.
Ešte nie som celkom staáý, ale keď budem, buď so mnou trpezlivý a snaž sa ma pochopiť.
Ak sa počas obeda zašpiním alebo ak sa neviem obliecť, buďte tolerantní.
Spomeňte si na dni a časy, keď som vás učila. Koľko hodín som nad tým strávila…
Ak v rozhovore hovorím stále to isté, neprerušuj ma, počúvaj ma …
Keď si bol malý, musela som počúvať stále tú istú rozprávku, kým si zaspal a začal snívať sladké sny.
Ak sa nechcem kúpať, nenúť ma a neurážaj ma. Spomeň si, ako som ťa musela naháňať a vymýšľať tisíc dôvodov, aby si sa išiel kúpať.
Keď si všimneš, že neovládam moderné technológie, daj mi čas a nevysmievaj sa mi.
Naučila som ťa veľa vecí: správne jesť, správne sa obliekať, zvládať život…
Ak na niečo zabudnem alebo stratím niť v rozhovore, daj mi trochu času, aby som si spomenula. Ak sa mi to nepodarí, nerozčuľujte sa a nehnevajte sa na mňa.
Najdôležitejšia vec na svete pre mňa nie je náš rozhovor, ale to, že môžem byť s vami a že ma môžete počúvať.
Ak nechcem jesť, nenúť ma. Najlepšie viem, kedy jedlo potrebujem a kedy nie.
Keď mi unavené nohy už nedovolia chodiť, podajte mi ruku. Tak ako som ju podala ja tebe, keď si urobil svoje prvé kroky.
Ak ti poviem, že už nechcem žiť, že chcem zomrieť, nehnevaj sa na mňa. Jedného dňa to pochopíš.
Uvedomíte si, že napriek všetkým mojim chybám som pre vás chcela to najlepšie a snažila som sa vás pripraviť na životnú cestu.
Nebuďte smutní, nehnevajte sa a necíťte sa bezmocní, keď ma takto vidíte.
Stojte pri mne, pomôžte mi dokončiť túto cestu s láskou a trpezlivosťou.
Vrátim sa k tebe s úsmevom a nesmiernou láskou, ktorú som vždy prechovávala len pre teba.
Milujem ťa.
Tvoja matka.“
