Obdobie dospievania je pre mnohých tínedžerov neľahkou záležitosťou. Vaše telo sa mení, neustále sa hľadáte a názory ostatných si beriete príliš k srdcu.
Niektorí ľudia si s radosťou spomínajú na svoje dospievanie, ale mnohí, by najradšej chceli navždy zabudnúť na čas strávený na strednej a vysokej škole.
Prečo? Pretože niektoré deti a dospievajúci majú medzi sebou nie príliš dobré vzťahy a nevie ešte brať zodpovednosť za svoje činy.
Rehtaeh Parsons z mesta Dartmouth (Kanada) mala len 15 rokov, keď v roku 2011 išla na párty spolu so svojou kamarátkou. Bohužiaľ, táto party bola len začiatkom jej nočnej mory, ktorá sa nakoniec skončila obrovskou tragédiou.
V tú noc ju znásilnili 4 spolužiaci. Jeden z nich všetko fotografoval a snímky rozposlal po celej škole.
Rehtaeh nemala odvahu ani srdce to okamžite oznámiť svojej matke. Trvalo pár dní, kedy to už nevydržala a s plačom jej všetko vyrozprávala. Matka Leah ju ihneď vzala do nemocnice, no tam im nijako nepomohli.
Polícia sa ani neobťažovala vypočuť všetkých štyroch spolužiakov a neurobila nič pre to, aby našla telefón s inkriminovanými fotografiami.
O rok neskôr bol prípad uzavretý z dôvodu nedostatku dôkazov.
Medzitým sa zo života dievčaťa stalo peklo na zemi. Všetci ju ohovárali a prezývali rôznymi nadávkami, dokonca aj jej priatelia s ak nej obrátili chrbtom.
Okrem skutočnosti, že musela žiť so psychickou traumou, každý deň jej pripomínal to, čo sa stalo v ten osudný večer.
Niekedy sa stalo, že jej iní študenti písali návrhy na sex. Bolo to pre ňu strašné, no aj napriek tomu sa so všetkými silami snažila ďalej žiť.
V rozhovore pre televíziu CBS jej matka povedala:
„Nenechali ju na pokoji. Uzamkla sa a nechcela k sebe nikoho pustiť. Jej vrstevnici ju neustále urážali…Nemalo to konca.“
Rehtaeh začala mať obrovské depresie. Nakoniec sa situácia zhoršila natoľko, že už nemala chuť ďalej žiť.
Toto napísala na svoj Facebookový profil 3.marca 2013:
„Na konci si nebudeme pamätať na slová našich nepriateľov, ale na mlčanie našich priateľov.“
Dievča spáchalo samovraždu obesením. Keď jej matka otvorila dvere do kúpeľne, uvedomila si, že je už príliš neskoro.
Utrpela vážne poranenie hlavy a niekoľko dni od príchodu do nemocnice ju odpojili od prístrojov na umelé udržiavanie funkcii tela. Šance na opätovné nadobudnutie vedomia boli nulové.
Polícia v dôsledku nedostatku dôkazu však nikoho neobvinila.
Otec dievčiny, Glen Canning tvrdí, že jeho dcéra zomrela zo sklamania, nie kvôli zosmiešňovaniu, ale pre to, že jej nikto nedokázal pomôcť, či už polícia alebo škola.
Opäť sme svedkami príbehov o deťoch, ktoré sú šikanované, no ich výkrik o pomoc ostáva aj naďalej nevypočutý.
Rodičia robia všetko, čo je v ich silách, no niekedy je celkom zbytočné. Šikanujúce deti si naďalej chodia do školy a žijú normálnym životom, akoby sa nič nestalo.
Je čas na to skončiť. Už nechceme počuť príbehy o tom, ako dieťa spáchalo samovraždu, pretože spoločnosť sa na neho vykašľala.
Dokonca aj v prípade, že nepracujete v škole ani na polícii, môžete zmeniť tento svet k lepšiemu.
Venujte pozornosť vašim deťom a ich problémom. Opýtajte sa ich, ako sa majú, a staňte sa pre nich dobrým vzorom, nech už viac nie sme svedkami takýchto otrasných činov.
zdroj:dailymal.com