Mladá rodina veľmi túžila mať deti, no po mnohých testoch sa ukázalo, že bez umelého oplodnenia nebudú môcť mať deti.
Tá služba bola pre Vasilija a jeho manželku dosť drahá, a preto sa rozhodol ísť zarobiť na sever a vrátiť sa, aby si splnil svoj sen.
Vo vlaku sa Vasily vydal hľadať prácu, ktorá by mu pomohla splniť jeho sen.
O niekoľko dní neskôr našli na železničnej trati vo Voroneži muža, ktorý mal poranenú hlavu a nevedel si spomenúť na meno. Muža si adoptovala láskavá žena, ktorá nemala deti, a Kolja, ako ho volala, sa mu stal ako syn.
10 rokov pracoval v stavebníctve, pretože nemal doklady. A tu, v jeden z tých pracovných dní, si Kolya zrazu spomenul, že sa volá Vasilij, a po nejakom čase si spomenul na svoju manželku.
Vasya sa rozhodol, že musí ísť za svojou ženou a všetko jej vysvetliť. Dvere svojho domu otvoril 5-ročný chlapec, ‚takže sa aj tak oženil,‘ pomyslel si Vasilij.
A tu mu vyšla jeho krásna žena, ktorú miloval tak ako pred 10 rokmi, lebo preňho ten čas prešiel bez povšimnutia.
Vasilij sa snažil všetko vysvetliť svojej žene a potom zistil, že tie tri deti, ktoré boli tak prekvapené, že ho počuli, sú jeho deti.
Ukazuje sa, že žena tvrdo a dlho pracovala, aby si zarobila na umelé oplodnenie. Na zákrok použila svoj vlastný genetický materiál, ktorý bol zmrazený. Po prvom dieťati si uvedomila, že chce ďalšie deti.
A hľa, sú to tri krásne deti, ktoré sú jeho krvou. Čoskoro Vasilij nasledoval svoju matku, ktorá ho chránila a dala mu nový život.
