List je písaný možno trochu drsnejším tónom, no je v ňom aj niečo veľmi dôležité…Čítajte sami: Po troch rokoch ťa môžem vykopnúť z domu. Znie to strašne, však?
V 18 rokoch budeš mať dve možnosti: ísť na univerzitu a ja ťa budem podporovať ako sa len dá, až do ukončenia školy alebo kým si nenájdeš prácu. Alebo sa vykašleš na vysokú školu (a nikdy ťa za to nebudem obviňovať) a pôjdeš do práce. A zabezpečíš si všetko, čo budeš v živote potrebovať.
Nebudem doma živiť 18-ročné dievča, pretože si myslím, že je to nesprávne. Máš tri roky na výber. Áno, už sme rozmýšľali nad rekonštrukciou bytu. Z tvojej izby sa stane naša spálňa.
Si krásna. Si veľmi šikovná. Si oveľa lepšia ako ja. Ak tomu niekto nerozumie, je to jeho problém.
Nie som ti príkladom. Si úplne iná, jedinečná osoba, nemala by si mať rada to, čo aj ja, máš všetko právo popierať moju autoritu a ignorovať moje príkazy. Mám jednu námietku: ty jediná budeš zodpovedná za svoje činy.
Si slobodná. Nič od teba nečakám. Môžeš byť upratovačkou alebo obchodnou analytičkou. Nepovažujem za vhodné zasahovať do tvojich životných rozhodnutí. Nezabudni si však znova prečítať prvý odsek.
Nič mi nedlhuješ. Nevychovávala som ťa v dlhu. Máš právo si vybrať to, čo je pre teba dôležité a cenné. Je to tvoj život a voľba.
Máš domov. Čokoľvek sa stane v tvojom živote, budem tam, ak ma budeš potrebovať. Budem ťa podporovať a súcitiť s tebou, vždy sa ti pokúsim pomôcť, ak ma o to požiadaš. Ale nebudem do tvojho života len tak spontánne zasahovať.
Mám svoj vlastný život. Nie som povinná pomôcť na zapískanie, vzdať sa mojich záležitostí len kvôli tebe ani obetovať svoje pohodlie za to tvoje. Môžem. Ale nemusím.
Máš svoj vlastný život. Za koho sa vydáš, či chceš porodiť deti, vždy sa budeš rozhodovať sama za seba. Môžeš urobiť to, čo ti hovorí tvoje srdce, svedomie a záujem. Kvôli tomu ma nestratíš, neprestaneš byť mojou dcérou, nestaneš sa pre mňa nežiaducou osobou.
Nikto nemá v úmysle ti ublížiť. Nie je jednoduché to pochopiť, ale je to pravda: každý myslí len na seba. Každá osoba sa za akýchkoľvek okolností správa tak, ako si myslí, že je správne. Nikto (duševne zdravý) vedome neničí život inému človeku.
Svet je nespravodlivý. Neexistujú žiadne zaručené spôsoby, ako uspieť a žiadne zaručené spôsoby, ako sa vyhnúť zlyhaniu. Tento svet nemáš pod kontrolou. Môžeš urobiť všetko správne a aj tak sa dostať do problémov.
Môžeš všetko pokaziť a aj napriek tomu sa ocitneš na koni. Jediná vec, ktorej sa musíš obávať, je úprimnosť. Neklam sama sebe. Nauč sa porozumieť svojej duši a svojmu telu. Buď si vedomá svojich skutočných potrieb a pocitov.
Vaša „dobro“ bude skoro vždy znamenať niečie „zlo“. Zaberieš niekomu miestu či už v škole alebo v zamestnaní. Budeš sa stretávať s niekoho celoživotnou láskou alebo si sadneš na niekoho obľúbené miesto v kine. Neboj sa. Tvoje „zlo“ bude vždy znamenať niečie „dobro“, takže ste vyrovnaní.
Len sebe môžeš vždy veriť na 100%. Len ty vieš, čo si schopná.
Nezbavuj sa zodpovednosti. Od svojich 18 rokov budeš za svoj život zodpovedať sama. Roď deti, ak ich budeš môcť sama vychovávať. Pusti sa do projektu, ak ho dotiahneš do konca aj bez svojich kolegov. Ak máš šťastie a budeš mať pri sebe pomocníkov, príbuzných, blízkych – bude to pre teba jednoduchšie.
No nie je to ich povinnosť, preto s tým radšej nepočítaj.
Každá akcia má svoju reakciu. Možno že nebudeš môcť všetko predvídať, no pokús sa nad vecami zamyslieť ešte skôr, ako niečo urobíš. Čím lepšie si dokážeš predstaviť všetky možné varianty, tým inteligentnejšie sa môžeš zachovať.
Nepočúvaj ma. Načrtla som ti 14 bodov, ktoré ti podľa môjho názoru zabezpečia lepší život, ako je ten môj. Ale ty nie si ja. Neporovnávaj. Nesnaž sa mi vyrovnať. Choď a ži. Neporodila som ťa preto, aby si bola moja dcéra. Chcel som priviesť na svet človeka, ktorý v ňom bude žiť svoj vlastný život. Choď a ži si ho.
Potom sa už nesťažuj . A nevypínaj si telefón. Mám o teba strach.“
Čo by ste napísali svojej dcére vy?
