Spoločnosť prechádza zmenami – a umenie na ne reaguje často skôr, ako si to väčšina z nás uvedomí. Herci a umelci zohrávajú dôležitú úlohu pri upozorňovaní na hrozby, ktoré sa môžu čoskoro stať realitou. Vojny, nenávisť a rozdelenie spoločnosti nie sú len minulosťou z dejepisu. Stávajú sa opäť súčasťou verejnej debaty.
Neistota, ktorá dnes ovláda mnohých ľudí, vyvoláva strach o vlastnú budúcnosť aj o budúcnosť ich detí. O to dôležitejšie je vnímať varovné hlasy známych osobností, ktoré volajú po zmene.
Hlas Milana Ondríka: Otvorená výpoveď o stave spoločnosti
Jedným z takých hlasov je aj hlas známeho slovenského herca Milana Ondríka. Po premietaní filmu, odohrávajúceho sa síce v minulosti, no znepokojivo aktuálneho aj dnes, sa Ondrík prihovoril divákom a prehovoril o svojich obavách.
Zdôraznil, že spoločenské napätie sa neustále stupňuje. Všíma si, ako ľudia strácajú schopnosť viesť dialóg a rozhádanosť sa šíri naprieč spoločnosťou. Podľa jeho slov sa „ľudia stavajú proti sebe aj bez skutočných dôvodov“ a upozorňuje, že história sa môže zopakovať. Otázkou však zostáva, či spoločnosť jeho výzvu vypočuje.
„Už nepotrebujeme cudzie národy, aby sme si hľadali nepriateľov“
Počas diskusie v bratislavskom kine Lumière, po premietaní filmu Ema a Smrtihlav, Milan Ondrík odhalil osobné príbehy i obavy. Vo filme stvárňuje člena Hlinkovej gardy, ktorý sa zapletie do zakázaného vzťahu s Maďarkou – príbeh, ktorý podľa Ondríka ukazuje nebezpečenstvo predsudkov a rozdelenia.
„My, hrdí Slováci, vôbec nie sme čistokrvní,“ pripomenul Ondrík. Priznal, že jeho vlastná babka bola sčasti Poľka a dedko „pankhart“. „U nás bolo slovo Maďar len nadávka. Až na VŠMU som stretol Maďara prvýkrát,“ dodal. Neskôr jeho otec poznamenal: „Tí Maďari vôbec nie sú zlí.“
Ondrík vníma, že napriek historickému rámcu filmu sú jeho témy nesmierne aktuálne. Dnes vidí, že sme rozhádaní v rodinách aj medzi priateľmi, a dodáva: „Už nepotrebujeme cudzie národy, aby sme si hľadali nepriateľov – dokážeme to sami.“
Vyjadril tiež nádej, že slová nenávisti sa nikdy nepremenia na činy:
„Dúfam len, že tie hádky ostanú pri slovách. Lebo raz sa to môže preklopiť – a bude neskoro.“
Strach z budúcnosti: Vojna nie je ďaleko
V závere svojho vystúpenia Milan Ondrík pripomenul, že film nie je len o minulosti: „Je to o súčasnosti, len oblečené do dobových kostýmov.“ Herec otvorene priznal, že sa bojí toho, čo prinesú nasledujúce roky.
„Vojna nie je ďaleko – deje sa tu vedľa nás. Neprišla len tak, ono to gradovalo,“ povedal emotívne. Utešuje sa myšlienkou, že tí, ktorí prežili vojnové hrôzy, sú dôkazom sily prežiť. No zároveň upozorňuje, že podcenenie varovných signálov môže mať tragické následky.
Umenie ako zrkadlo spoločnosti
Milan Ondrík tak opäť ukázal, že mu nie je ľahostajné, v akom svete žijeme. Filmom aj vlastnými slovami vyslal apel na jednotu, porozumenie a pokoj. Upozornil, že ak spoločnosť neobnoví dialóg a rešpekt, môže čeliť bolestivým dôsledkom.
Herec potvrdil, že umenie má schopnosť odrážať realitu a provokovať k zamysleniu. Jeho slová nie sú len komentárom k filmu, ale aj výzvou pre nás všetkých, aby sme si vážili pokoj a chránili ho pred zbytočnými konfliktmi.
