Poviem svoj príbeh, ako nás manžel opustil aj s deťmi a po 12 rokoch sa vrátil a začal prosiť o odpustenie.
Počas jeho neprítomnosti sa môj život dramaticky zmenil. A teraz je tu a chce svoju rodinu späť. Uvedomujem si, že moje pocity nezmizli.
Stále je to môj prvý a jediný obľúbený muž. Ale ako môžem odpustiť podvádzanie? A stojí to za to?
MANŽEL ODIŠIEL A VRÁTIL SA PO 12 ROKOCH
S Michalom nás zoznámil spoločný priateľ na večierku. Mladý, spoločenský študent sa mi okamžite zapáčil. Pred stretnutím s ním som sa nikdy predtým nezamilovala. Žila som v malom meste a celé dni som študovala.
Tak som si stanovila priority, že vzťah pred ukončením štúdia nebol na okraji záujmu. Rodičia ma vychovávali prísne a nedovolili mi na chlapcov ani pomyslieť.
Závidela som kamarátkam vzťahy. Ale pevne som sa rozhodla sama pre seba: najprv diplom, potom manželstvo.
A, úprimne povedané, neexistoval muž, s ktorým by som chcela niečo vážne. A tento formát, stretnúť sa a rozísť sa, ma nezaujímal. Chcela som veľkú, silnú rodinu. A nechcela som strácať čas s chlapmi, ktorí neboli pripravení na takúto zodpovednosť.
Zamiloval som sa raz a navždy
Stretnutie s Michalom mi obrátilo svet naruby. Prvýkrát v živote som pocítila lásku. Napodiv, tieto príjemné emócie ma neodvracali od štúdia, ale naopak, pomáhali mi byť produktívnejšou.
Teraz som chodil na univerzitu, akoby to boli prázdniny. Snažila som sa vyberať si krásne oblečenie, robila som si elegantný make-up a začala som nosiť šperky. Moji spolubývajúci ma nespoznávali.
Vedela som, že Michal má predo mnou iné dievčatá. Chlapec ma však ubezpečoval, že ja som tá, ktorú hľadal celý život.
O vážnosti zámerov môjho milenca som nepochybovala. Dokázal sa bez problémov zapáčiť aj mojim prísnym rodičom. A tí mi dali svoje požehnanie.
Moje šťastie bolo bezkonkurenčné. Skôr než som stihla mrknúť, už sme podpísali. Svadba bola skromná, v kruhu príbuzných a najbližších priateľov.
Život nám dal dvoch krásnych synov
O rok neskôr nám s manželom osud priniesol úžasnú správu: bola som tehotná. Čoskoro sa nám narodili dvojčatá Ivan a Richard.
Nebola som pripravená na dve deti naraz, ale nemala som na výber. A môj manžel sa mi snažil pomôcť, ako len mohol.
Spolu sme deti kúpali, uspávali a rozmaznávali. Dokonca aj v noci sme sa na deti budili spoločne. Michal videl, aká som unavená. Zľutoval sa nado mnou a naučil sa byť otcom. Prevzal aj niektoré domáce práce. Konečne sa naučil variť a robiť poriadok v byte.
Keď chlapci začali chodiť do škôlky, začala som si vo vzťahu s manželom všímať prvé poplašné signály. Z nejakého dôvodu sme spolu začali tráviť menej času a nápadne sme sa od seba vzdialili. A keď som hovorila o potrebe citovej blízkosti, manžel to odôvodňoval pracovným vyťažením. Začal chodiť domov neskôr. Prinášal menej peňazí. Bola som strašne vystrašená. Žeby si vzal milenku?
Bohužiaľ, moje obavy sa potvrdili.
Keď bol Michal v sprche, na mobil mu zavolali. Istá žena sa predstavila ako Jeanne. Úprimne mi povedala o svojom vzťahu s manželom. Ukázalo sa, že sú spolu už vyše roka. Bolo to veľmi rozrušujúce. Tak veľmi sme sa milovali. Založili sme si rodinu, dali sme život dvom novým ľuďom. Milujeme našich chlapcov. Takže zradil mňa aj deti.
Žiaľ, podvádzanie môjho manžela sa v našej rodine stalo normou. Museli sme sa s tým zmieriť
Prešli roky, Jeanne nahradila Olesya, potom Ivanna. Po Ivanne nasledovala Margarita, neskôr Viktória. Všetky tieto mená som sa nedozvedela dobrovoľne, buď od známych, alebo náhodou, keď som ich videla v manželovom telefóne. Zmierila som sa s nimi kvôli deťom. Chcela som, aby naši chlapci vyrastali v úplnej rodine. Veľmi som sa obávala, že ak sa s manželom rozvedieme, Váňa a Kolja, ktorí nemajú tradičný obraz rodiny, si nebudú môcť vytvoriť vlastnú.
V priebehu rokov som si uvedomil, že Michal je presne takýto človek. Nedokáže pokojne žiť s jednou ženou. Potrebuje rozmanitosť.
Nedokáže sa držať na uzde a byť verný. Nemôžem povedať, že môj manžel je zlý človek. Snažil sa a naozaj chcel založiť rodinu. Z nejakého dôvodu ho to ťahá nabok a Michal s tým nemôže nič urobiť.
Deti vyrástli, chcela som sa konečne rozviesť.
Keď naši chlapci vyrástli a odišli si budovať vlastný život, nebol dôvod ďalej to znášať. Roky sme s Michalom žili ako susedia, nie ako milujúci sa partneri. Stali sme sa pre seba úplne cudzími ľuďmi. A z bývalých citov nezostalo nič. Rozhodli sme sa pokračovať v rozvode. Bez zbytočnej drámy si rozdelili všetok majetok na polovicu. A rozlúčili sme sa.
A ja som si začal zvykať na svoj skromný život osamote. Deti ma nechceli rozrušiť a o svojom otcovi nehovorili.
Ale boli s ním v kontakte. Viem, že môj bývalý manžel sa snažil podieľať na živote Váňu a Kolju. Pomáhal chlapcom, ako len mohol.
To ma potešilo. Zo začiatku to bolo pre mňa ťažké. Nebola som zvyknutá na úplne prázdny dom. Ale pomaly som začala napĺňať svoj život novými známosťami a rôznymi koníčkami. Začínala som spoznávať samu seba. Skúšala som nové veci a napĺňala som svoje dni pestrosťou.
Môj manžel odišiel a vrátil sa
A teraz uplynulo takmer 12 rokov. Počujem zvonček a na prahu stojí môj bývalý manžel. Roky Michala nezmenili k lepšiemu. Spýtal sa, či môže vojsť. Uvarila som nám čaj. Cítila som sa veľmi trápne. Nebola som pripravená stretnúť sa so svojím bývalým manželom tak spontánne a bez ohlásenia. Pri šálke čaju začal rozprávať o svojom živote.
Chodil od jednej ženy k druhej.
Nikdy však nenašiel šťastie. Michalovi zlyhalo aj zdravie. Zdalo sa mi, že zostarol nie o dvanásť rokov, ale o tridsať. Vyzeral veľmi zle. V jeho živote nebola žiadna stabilita. Stále prijímal rôzne práce na čiastočný úväzok. Nemohol dlho zostať na jednom mieste. A stal sa veľmi nešťastným. Prosil o odpustenie. Prosil ma, aby som ho pustila k sebe a začala náš život odznova.
Neviem, čo mám robiť. Za takmer dvanásť rokov sa ma ani raz nespýtal, ako sa mi darí. Stále to bolo pre mňa bolestivé a ťažké.
Ale, žiaľ, uvedomujem si, že k bývalému manželovi stále niečo cítim. Nikdy som nebola schopná milovať niekoho iného. Teraz potrebuje pomoc. Možno by som mala zabudnúť na minulosť a odpustiť mu. Je to otec mojich synov. A nie je to predsa cudzí človek. Michalovi som ešte neodpovedal. Premýšľam. Snažím sa rozhodnúť, čo je správne urobiť.
