V dnešnej dobe je pre ľudí pripútaných na invalidný vozík naozaj ťažké pohybovať sa. Najmä ak ide o tých, ktorí nežijú v mestách, ale na dedinách, kde je pre takýchto špeciálnych ľudí málo zariadení.
Hrdina nášho príbehu, Vjačeslav, sa narodil a vyrastal v Minsku. So svojou rodinou žil v paneláku. Už dávno prišiel o nohy a na pohyb používa invalidný vozík a protézy, takže vás neprekvapí, že vždy, keď vyšiel z domu, musel čeliť ťažkostiam.
Jeho celoživotným snom bolo mať vlastný dom a žiť na vidieku, kde by mal väčšiu voľnosť pohybu.
V roku 2011 sa Viačeslavovi konečne naskytla príležitosť splniť si svoj sen. Podarilo sa mu kúpiť opustenú budovu obchodu v malej dedinke neďaleko mesta.
Budova s rozlohou 85 m² bola stratová a v dražbe sa predala za nízku cenu 7 500 eur.
Zámerom bolo premeniť ju na obytný dom, ale bolo potrebné veľa práce, aby bola riadne pripravená na bývanie.
Aj keď je Vjačeslav na invalidnom vozíku, povedal, že dokončí rekonštrukciu pred synovými siedmimi narodeninami, aby mohol chodiť do miestnej školy. Samozrejme, na najťažšie a najväčšie práce si najal robotníkov. Väčšinu jednoduchších prác však dokázal urobiť sám. Na výzdobe sa podieľala aj jeho manželka.
Nakoniec, po rekonštrukcii, boli príbuzní a priatelia ohromení tým, ako sa stará opustená budova premenila na vysnívaný domov rodiny.
Muž totiž pôvodne plánoval v budove podnikať a predávať svoje výrobky. Od roku 2000 pracoval na rôznych vôňach a sprejoch – voňavkách do budov. Vďaka Viačeslavovi rôzne obchody, kancelárie a iné budovy voňali tak, ako si majitelia želali. Muž si však uvedomil, že toľko priestoru by bolo lepšie využiť na obytnú budovu.
Celkovo Viačeslav na kúpu pozemku a zariadenie domu vynaložil približne 17 000 eur. Manželia hovoria, že všetok materiál, ktorý potrebovali na stavbu domu, našli na internetových fórach, pozerali videá na YouTube a nebáli sa skúsiť to urobiť sami, hoci so stavbou nemali žiadne predchádzajúce skúsenosti.
Poďme sa pozrieť do vnútra domu.
Kuchyňa:
Obývacia izba:
Kúpeľňa:
Izba syna:
