Takmer všetci miestni obyvatelia poznali malého škaredého muža, ktorého volali Škaredý.
Batoľaťu chýbalo jedno oko, ucho a chvost a malo poškodenú labku. Jedol zo smetísk, nevyzeral pekne, bol pokrytý vredmi a veľmi nevoniaval. Preto sa mu všetci zďaleka vyhýbali.
Bol veľmi osamelý.
Jeho stav bol hrozný, a predsa sa nad ním nikto nezľutoval. Deti sa k nemu nesmeli priblížiť a dospelí sa mu vyhýbali ako ohňu.
Všetci sa ho snažili zastrašiť, aby sa bál priblížiť. Hádzali naňho kamene a štetcom sa oňho bili psy.
Škaredý potreboval trochu lásky viac ako ktorékoľvek iné zvieratko
Aj keď naňho hádzali predmety, stále sa snažil priblížiť. Trpel osamelosťou, ktorá bola silnejšia ako strach.
Jedného dňa sa Ugly stal obeťou útoku psa.
Jeho desivý krik počul muž, ktorý mu pribehol na pomoc. Vtedy už Ugly ležal celý od krvi:
„Počul som jeho výkriky a okamžite som sa ponáhľal na pomoc. Ugly ležal v krvi a bolo zrejmé, že jeho život sa chýli ku koncu. Zdvihol som ho a chcel som ho urýchlene odviezť k veterinárovi.
Celý čas som však počul, ako dýcha a bojuje. Po chvíli však urobil niečo mimoriadne dojímavé.
Prišiel ku mne bližšie, pozrel sa mi priamo do očí a začal jemne vrčať. Aj keď mal veľké bolesti, len ma prosil o trochu náklonnosti.
V tej chvíli som si uvedomil, že Ugly je tá najkrajšia a najláskavejšia bytosť, akú som kedy videl.
Pozeral na mňa s nesmiernou dôverou a dúfal, že mu zmiernim bolesť. Zomrel mi v náručí ešte pred príchodom do ordinácie a ja som bola úplne zničená. V posledných chvíľach svojho života dostával len lásku a tá myšlienka mi trhala srdce.
Ten kocúr ma naučil viac o dávaní a súcite než stovky kníh, ktoré som prečítala.“ – napísal muž.
„Ľudia sa neustále naháňajú za peniazmi. Chcú, aby ich všetci mali radi a obdivovali ich. Nikdy by ste nemali súdiť knihu podľa obalu. Je škoda, že to vie tak málo ľudí.“ – dodal muž.
Škaredý – odpočívaj v pokoji!
