Na prvý pohľad môže vyzerať ako stará žena. Osamelá, opustená a strašne zamrznutá v snehovej záveji. Na Štedrý deň túto ženu nikto nespoznal. Mladá matka s deťmi sa ponáhľala domov. Mladý pár sa práve smial a rozprával. Ženu si nevšimli. Nikto jej nevenoval pozornosť. Keby ju niekto videl, všimol by si, že nemá obuté topánky.
Do autobusu nastúpila bosá a strnulá. Všetci odvrátili zrak. Niektorí si mysleli, že je stará alebo sa nestará o vlastné deti.
Učiteľka, ktorá s nimi cestovala v autobuse, zo všetkého obviňovala politikov. Hovorili, že politici by mali brať peniaze bohatým a dávať ich chudobným. Oni však robia pravý opak. Iný muž si myslel, že za to môžu staré ženy, ktoré si v mladosti málo šetrili a teraz si nemôžu dovoliť topánky.
Každý z nich si myslel, že je to chyba systému, spoločnosti alebo samotných žien. Nakoniec jeden muž vstal, pristúpil k žene a podal jej peniaze.
Bol hrdý na to, že ako jediný vyvinul iniciatívu a pomohol chudobnej žene. Žena, ktorá bola veľmi dobre oblečená, sa za neho začala modliť, hoci nemala žiadne peniaze.
Na ďalšej zastávke nastúpil mladý muž. Sadol si oproti starej žene a v slúchadlách počúval hudbu. Hneď sa jej pozrel na nohy. Keď uvidel jej bosé nohy, zachvel sa. Potom uvidel svoje vlastné topánky. Boli to drahé topánky. Okamžite si vyzul topánky. Potom si vyzliekol ponožky a obul si ponožky a topánky na nohy.
