Bea, srdečná a priateľská staršia žena, bola pravidelnou zákazníčkou v jednej reštaurácii. S manželom toto miesto navštevovali denne a vychutnávali si jedlo a príjemnú atmosféru, ktorú miesto ponúkalo. Dvojica tam dokonca oslávila výročie ich svadby a užila si zábavu s rodinou a priateľmi.
Beu všetci veľmi dobre poznali. Personál ich vždy pozdravil a pýtal, ako sa majú.
Potom zrazu dvojicu nebolo vidieť. Zamestnanci sa začali báť o svojich obľúbených zákazníkov, rozhodli sa a zistiť, čo sa deje. Vtedy sa dozvedeli, že Bein manžel zomrel.
V obave o jej blaho jej poslali list, v ktorom ju požiadali, aby prišla do reštaurácie a porozprávala sa s nimi.
Po nejakom čase si Bea zaspomínala na všetky krásne časy, ktoré v reštaurácii prežila s ľuďmi, ktorí pre ňu znamenali najviac. Cítila sa však trochu preťažená a odišla bez zaplatenia. Personál sa o peniaze nestaral, pretože vedeli, že sa opäť vráti.
V nasledujúcich dňoch Bea reštauráciu navštívila ešte raz, no priestory už vyzerali inak. Urobilo sa niekoľko zásadných prestavieb. Jej stôl, vedľa okna, tam už nebol. Sadla si k inému a usmiala sa na zamestnancov, no tí sa pri nej nezastavili a nespýtali sa, ako sa má. Bol to zvláštny pocit a ona nevedela, čo sa deje.
Zdroj: newyorkcityinthewitofaneye
Vtom k nej pristúpil muž a povedal jej, že je nový manažér. Pripomenul jej, že neplatila, keď tam bola naposledy, a dodal, že prijímajú iba platiacich zákazníkov. Nezáležalo mu na tom, že celé tie roky bola stálym zákazníkom. Zamestnancom tiež zakázal akýkoľvek kontakt so zákazníkmi.
Bea nemohla uveriť tomu, čo počuje. Potom z tašky vytiahla pero a napísala niečo na papier, kým v slzách opustila reštauráciu.
Keď sa jeden z čašníkov, Robin, dostal k stolu, kde sedela staršia žena, všimol si čiernu peňaženku a vedel, že ju tu nechala Bea. Pre istotu ju otvoril a práve vtedy si všimol lístok. Vytiahol ho a to, čo si prečítal, mu zlomilo srdce.
„Zamestnanci reštaurácie, ráda tu chodievam už viac ako 30 rokov. Všetko sa tu za tie roky zmenilo: personál prichádzal a odchádzal, menu sa menilo stokrát, ale ja som nikdy neodišla,“ napísala Bea.
„Zažila som tu veľa šťastných chvíľ, a boli ste tu pre mňa aj vtedy, keď to bolo ťažké. Teraz, keď som už stará a chorľavá, by som rada vyjadrila svoju vďačnosť tým, že vám venujem značnú sumu peňazí. Na druhej strane, tento nový správca z mojich peňazí neuvidí ani cent,“ bolo načmárané perom v spodnej časti šeku.
„Zavolám aj majiteľovi reštaurácie, aby som mu povedal, čo k tomu hroznému mužovi cítim,“ ukončila svoj odkaz Bea.
Keď sa zamestnanci podelili o to, čo sa stalo s majiteľom reštaurácie a vysvetlili mu, ako veľa pre nich Bea znamená, ospravedlnil sa jej a manažéra vyhodil. Povedal, že tak lojálni zákazníci ako Bea by mal byť vždy na prvom mieste.
Je neuveriteľné, ako sa zamestnanci reštaurácie stali takou dôležitou súčasťou života tejto ženy.
zdroj: boreddaddy.com