Obezita je zvyčajne dôsledok toho ako riešime stresové situácie. Pre mnohých je to spôsob ako unikať od problémov, od toho, čo sa im deje v živote. Mnohokrát si títo ľudia budujú pred ostatnými obrovský plot.
Myslia si, že vďaka tomu ich nikto nezraní a môžu vo svojom svete ostať sami. Nič ale nie je iba čiernobiele. Ideálne je týchto ľudí nesúdiť, ale snažiť sa im porozumieť.
Pravda o obéznych ľuďoch nie je taká ako väčšinou vykresľujú médiá, že sú leniví, že sa nechcú zmeniť a majú všetko viete kde. Zvyčajne ide o zakomplexované osoby, ktoré potrebujú pomoc, lásku, istotu a porozumenie.
Natalia nikdy nebola ako vešiak na šaty, už na základnej škole sa jej smiali, že vyzerá ako guľa.
Deti k nej boli kruté a nenechali na nej nitku suchú. Nechcela si pripustiť, že sa nemusí páčiť každému. Všetko otočila na vtip a zachovala sa tak akoby sa žiadne osočovanie nestalo. Zrejme aj týmto si získala mnohých priateľov, ktorí neskôr ocenili to aká je, a neriešili to, ako vyzerá.
Veľakrát sa už pokúšala schudnúť, ale žiade diéty, návštevy posilňovní či bazéna, jej v zmene nepomohli.
Myslela si, že keď sa príjme taká aká je, nebude sa viac snažiť vtesnať do aktuálnych ideálov krásy. Verila, že stretne muža, ktorý ocení to akým je človekom.
Kilami navyše som sa nikdy netrápila, hoci som prežila aj náročné dni. Nemôžem povedať, že som to vôbec neriešila, ale snažila som sa s touto situáciou zmieriť. Keď som spoznala Petra v prvom ročníku na vysokej, bola som ním očarená. Sčítaný, inteligentný, bystrý a veľmi sympatický, jednoducho upútal moju pozornosť.
Viete si predstaviť ako som sa cítila, keď ma tento dokonalý muž pozval von do kina. Najprv som si myslela, že si iba potrebuje pokecať či poradiť sa v srdcových záležitostiach, ale po niekoľkých mesiacoch som vedela, že som ho zaujala. Podrobnosti vynechám, ale môžem povedať, že po polroku chodenia ma požiadal o ruku a splnil mi sen. Mala som pocit, že mi číta myšlienky.
Svadba bola v lete, hostia prišli z celého Poľska, ja v šatách v rozmere XXXL som stála pred oltárom. Peter ma uisťoval, že vyzerám ako jeho ideál a že o takej žene vždy sníval. Škoda, že som nevedela, že to všetko je iba pretvárka a po svadbe sa všetko zmení.
Nemali sme veľa peňazí a preto sme sa na svadobnú cestu vybrali k poľskému moru. Pred odchodom sme spolu išli do obchodu kúpiť nevyhnutné veci, krémy, plavky a iné doplnky.
Myslela som si, že keď sa so mnou oženil, som pre neho najlepšou ženou a páčim sa mu taká aká som. Ale nie…
Vyskúšala som si dvojdielne plavky, lebo som vedela, že nás čakajú horúčavy. Nechcela som sa potiť v jednodielnych. Odtiahla som záves na kabínke a spýtala som sa svojho muža:
„No tak ako vyzerám?”. Na čo som si vypočula: „Preboha, schovaj sa a nestraš ľudí, lebo si ťa ešte niekto všimne.”. Zareagovala som smiechom, lebo nikdy som takéto slová z úst môjho muža nepočula. Niekoľko dní sa zdalo, že je všetko v pohode, ale jeho slová som nosila v hlave stále.
Prišiel čas odchodu. Mali sme objednaný luxusný hotel, kde bol bazén, sauna, 3 chody denne a možnosť požičať si bicykle -úplný all inclusive. Počas večere k nám prišla čašníčka opýtať sa, čo si dáme na obed na druhý deň. Na výber boli 2 možnosti a občas bol problém si vybrať.
Vytrhol mi menu z rúk a otočil sa na peknú čašníčku:
„Viete ako to je pri tučnejších, najradšej by zjedli obe jedlá. Nie ako vy, vaša postava je úplne v poriadku.”. Zamrazilo ma. Ako mohol? Predsa to boli naše medové týždne a mala som byť žena jeho snov.
Nemohla som tam ostať sedieť. Vzala som kľúč a odišla do izby. Poplakala som si a čakala som na Petra, kedy príde aby sme sa porozprávali. Prešla jedna hodina, druhá, tretia a on neprichádzal. Ja hlupaňa som rozmýšľala, čo sa mu mohlo stať, začala som sa obviňovať, že som od stola odišla.
Vyšla som z izby, išla som na recepciu, že získam nejaké informácie o svojom mužovi. Keď som schádzala po schodoch, počula som jeho smiech prichádzajúci z hotelovej kaviarne.
Vošla som dnu a čo som uvidela? Peter pri stole s čašníčkou, ktorá nás obsluhovala, pil víno a držal ju za ruku. Rozrušená som k nim pristúpila, chytila som ho za rameno a spýtala sa, čo také zábavné rozpráva.
Pozrel sa na mňa a arogantne odvetil:
„Organizujem si večer. Mám predsa dovolenku a potrebujem nejaké rozptýlenie v spoločnosti peknej ženy. Snáď si si nemyslela, že strávim noc s tebou. Videla si sa niekedy v zrkadle?”
Toto už prehnal. Opýtala som sa ho, o čo tu ide, ale on s priblblým úsmevom na tvári nepovedal ani slovo.
Vrátila som sa domov, zbalila si veci z jeho bytu a vrátila som sa k rodičom. Od týchto udalostí ubehli už 2 roky, ale stále ich mám v pamäti akoby to bolo teraz. Stále nedokážem dôverovať žiadnemu mužovi.
Chodím na terapiu k psychológovi a snažím sa vidieť vlastnú sebahodnotu. Opäť som chcela zhodiť nejaké kilá, aby som bola pre niekoho výnimočná, ale zistila som, že tadiaľ cesta nevedie. Možno by som nemala, ale ja stále verím, že ma bude niekto milovať takú aká som, ocení moje kvality, neublíži mi a bude so mnou v dobrom i v zlom.
Zdroj: popularne.pl
