Svet je plný predsudkov a zraňujúcich názorov na ľudí, zvieratá alebo situácie.
Greg uplatnil princíp obmedzenej dôvery na psov. Nemal ich veľmi rád a pravdu povediac, skôr sa ich bál. A keď ho majitelia psov ubezpečovali, že sú to mierne psy a úplne bez agresie, Greg im nedôveroval. Veril, že nie je možné úplne predvídať správanie a reakcie psa.
Dokonca sa k vlastnému psovi Samovi priblížil s určitým odstupom. Keď sa zoznámil so svojou ženou a jej psom Zackom, zmesou pitbulla a labradora, výnimočne sa nemali radi.
Všetci štyria žili pod jednou strechou, ale tieto nelásky ich sprevádzali aj naďalej. Zack nemal rád Grega a jeden druhého a aj psy si držali odstup.
Zack bol háklivý a všadeprítomný a Greg sa obával jeho správania, keď sa malo narodiť ich dievčatko.
„Keď sa nám narodila dcéra, povedal som svojej žene:
Ak tak veľmi vrčí na dieťa, choď s ním! Dcéru sme priviezli domov v autosedačke a obaja psíkovia ju oňuchávali a oblizovali, vrtiac chvostom. Musela som od nej Zacka odtiahnuť, pretože ju neprestal olizovať.
Zack bol naozaj trochu priebojný, ale Greg čoskoro zistil, že to bolo z bezhraničnej lásky, ktorú prechovával k ich dcére.
„Zack sa stal ochrancom a verným spoločníkom mojej dcéry. Nikdy ju neopustil. Keď ležala na deke na podlahe, musel na nej vždy držať jednu labku. Čo bolo zvláštne, pretože môj pes jej prítomnosť ignoroval.
Zack ju mal veľmi rád. Vždy ju odprevadil do postele, ľahol si k nej a takto spali. Keď sa blížil čas spánku, čakal ju už pod schodmi a išli spolu hore. Bol to ich každodenný rituál, na ktorom sa nedalo nič zmeniť. Až do toho strašného dňa…“
„Zacka otrávili deti zo susedstva a napriek rýchlemu zásahu sa ho nepodarilo zachrániť…“
„Potom sme zažili jeden z najhorších dní v našom živote. Keď sa s ním naša dcéra lúčila, keď ležal na podlahe v kuchyni, obaja sme s manželkou plakali. Večer o ôsmej hodine išla moja dcéra po schodoch do postele.
V tej chvíli sme si všetci traja uvedomili, čo sa teraz nestane. Po piatich rokoch ju už Zack nesprevádzal hore. Pozrela na mamu a na mňa s výrazom hrôzy a paniky v tvári.
V tej chvíli môj pes, ktorý tiež veľmi miloval moju dcéru, ale ešte sa o ňu nezaujímal tak ako Zack, vstal, podišiel k nej a štuchol ju hlavou. Položil labku na schody a pozrel na ňu. Išli spolu na poschodie, do postele, a moja dcéra ho pevne držala za krk.
Nasledujúcich šesť rokov, až kým nezomrel na starobu, na ňu Sam každý večer čakal pri schodoch…“
Je to krásny príbeh o láske a pute, ktoré je možné len medzi človekom a psom.
Podeľte sa oň, ak sa aj vás dotkol tento príbeh.
