„9.septembra 2018 sa moja tehotná manželka Kristyl Kinkale vracala večer domov z práce. Bola v 26.mesiaci tehotenstva, rozhodla sa odísť skôr, pretože ju bolel chrbát a chcela ešte deťom pripraviť desiatu do školy (ja som bol na služobnej ceste).
Vodič, ktorý prekročil povolenú rýchlosť, narazil do jej minivanu a zničil našu rodinu. Práve som s ňou telefonoval, keď sa to stalo, bolo to neznesiteľné.
Počul som jej krik, zvuk bŕzd a náhle ticho. Počul som požiar, hlasy ľudí, ktorí sa ju snažili vytiahnuť, aj požiarnikov, ktorí sa pokúšali rozrezať auto.
Kričal som do telefónu a žiadal ju, aby mi povedala, že je v poriadku. Niekto mi povedal že dýcha. Kričal som, že je tehotná, potom začali prichádzať ďalšie požiarnické autá.
Čakal som 15 minút, kým neprestal ten zvuk pílenia železa, potom nastalo ticho. Stále som kričal. Nakoniec mi policajt do telefónu povedal, že má pulz a previezli ju helikoptérou do nemocnice.
Bol som od nej viac ako 700 km ďaleko a cítil som sa úplne bezmocne…
Trvalo to asi 12 hodín, kým som ju konečne uvidel. Celú noc som čakal na letisku, aby som chytil prvý let domov. Po celý ten čas mi na telefón prichádzali zlé správy.
Lekári museli žene urobiť núdzový cisársky rez a zistili u nej vnútorné krvácanie. Musela podstúpiť ešte jednu operáciu – odstránenie sleziny. Krvácanie však neprestávalo.
Zavolali mi a povedali, že dieťatko je mŕtve, pretože ho vybrali už príliš neskôr a nemalo žiaden pulz. Resuscitácia nepomáhala: placenta sa oddelila od steny maternice a moja dcérka zomrela v dôsledku nedostatku krvi a kyslíka.
Najťažšie bolo povedať to mojím štyrom deťom. Bolo to pre mňa fyzicky bolestivé pozerať sa na to, ako sa túto informáciu snažia znova a znova spracovať.
Prišli do nemocnice a mysleli si, že sa stretnú so svojou malou sestričkou. Musel som im povedať, že obe odišli do nebíčka.
Bola to tá najťažšia vec, ktorú som vo svojom živote vykonal. Nedokážem ich pred tým ochrániť a idem sa zblázniť z toho žiaľu.
Najprv som musel urobiť pre mňa dovtedy nepredstaviteľnú vec – dať povolenie na odpojenie od prístrojov. Išlo predsa o najmilovanejšieho človeka v mojom živote. Potom som sa však dozvedel o bezočivosti jej vraha.
Ukázalo sa, že muž bol opitý a počas toho, ako šoféroval pri rýchlosti 135 km/h, mal tú odvahu nahrávať si video a vysielať ho naživo na sociálnej sieti, kým moja žena zomierala na pozadí pod pozostatkami horiaceho auta.
Tento muž, Mack Forestal, je obvinený z jednej neúmyselnej vraždy pod vplyvom alkoholu. V súčasnosti je prepustený na kauciu.
Nikto ho však neobvinil z vraždy mojej dcéry. Ukázalo sa, že v Kalifornii sa už podobný prípad stal, no obvinenie z dvojitej vraždy neprinieslo požadovaný výsledok.
Hovoria, že musíte dokázať úmysel zabitia. Myslím si však, že po tom, ako sa opil, sadol si za volant a vysoko prekročil povolenú rýchlosť, preukázal ten najväčší úmysel.
Zákon ale tvrdí opak. Podľa neho, by bolo možné dokázať jeho úmysel iba vtedy, ak bol už v minulosti odsúdený za vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu.
Podľa môjho názoru, keď išiel na večierok triezvy, vedel, že naspäť pôjde autom. On si však vypil, nasadol do auta a spôsobil autonehodu. To nie je dostatočný dôkaz jeho zámeru?
Verím v právo ženy na potrat. Hoci úrady musia chrániť nenarodené deti, keď vyprší lehota na legálny potrat. Moja dcéra bola úplne vyvinutá ľudská bytosť a myslím si, že niekto by mal byť potrestaný za jej smrť.
Prvý a posledný krát som mal svoju dcéru Avu v náručí, keď sme ju išli pochovať.
Snažím sa z toho spamätať. Teraz sme s deťmi ostali sami a nie je to vôbec jednoduché. Verím však, že to zvládneme – musíme to upraviť aspoň kvôli Kristil a malej Ave.
A človeku, ktorý toto všetko spôsobil, chcem odkázať nasledovné:
Forestal, chcem povedať, že má bolí srdce aj za vašich blízkych. Je mi veľmi ľúto tých, ktorí vás ľúbia, pretože ostanú bez vás. Je mi veľmi ľúto aj vašich detí, ak nejaké máte.
Keď sa stala tá havária, uvedomil som si, že ľudia robia chyby, no bol som znepokojený vaším príspevkom na Facebooku. Nedokážem pochopiť, prečo ste sa rozhodli, že nahrávanie videa vo vašom aute, je dôležitejšie, ako horiace auto mojej ženy, ktorá v ňom umierala zaživa spolu s mojou nenarodenou dcérou. Vy ste sa jej ani len nepokúsili pomôcť.
V tom momente som pocítil, že sa vo mne niečo prebudilo: bolo mi vás ľúto. Uvidel som človeka, ktorý nikdy nepoznal cenu života. Človeka, ktorý verí, že v živote sú hlavné veci, nie vzťahy.
Neskôr som sa dozvedel, že ste jazdili rýchlosťou presahujúcou dvojnásobok toho, čo je povolené pri zákrutách a následne ste vrazili do auta mojej ženy. Zistil som, že vám nezáleží na životoch iných ľudí.
Čo ste týmto dosiahli, pán Forestal? Určite nič dobré. Nikdy ste ma ani len nepožiadali o odpustenie.
Každý deň sa musím pozrieť do očí mojich detí a až do konca svojho života budem vidieť, ako sa v nich niečo rúca. Musím si uvedomiť, že už nikdy nebudem počuť hlas svojej ženy, nikdy neucítim vôňu jej vlasov, nikdy ju nepobozkám a už nikdy nepocítim jej nežnosť. Žil som s ňou takmer 13 rokov.
Nikdy sa nepozriem do očí svojej dcéry, nebudem počuť jej smiech ani to, ako hovorí „mama” a „tata”. Moja rodina je zničená vaším dobrovoľným rozhodnutím, že si večer sadnete za volant a porušíte pravidlá.
Toto nebola voľba mojej ženy ani mojich detí. Bola to vaša voľba a vy ste sa rozhodli zachovať sa neľudsky.
Napriek tomu dúfam, že budete mať dostatok času na premýšľanie a stanete sa iným človekom, keď si odsedíte svoj trest. Dúfam, že sa pokúsite urobiť tento svet lepším miestom na život.
Chcem, aby si všetci ľudia, ktorí si aspoň raz za život sadli za volant v podnapitom stave, prečítali tento odkaz.“
Pomôžte mužovi zdieľa jeho smutný príbeh!
