Zdôrazňovaním výnimočnosti dieťaťa vraj rodičia podporujú narcizmus – a má to ďalekosiahle dôsledky.
Stále viac detí v západných krajinách k sebe cítia patologický obdiv.
Dôvodom je podľa medzinárodnej štúdie vedcov na čele s Eddiem Brummelmanem z Amsterdamskej univerzity prístup rodičov.
Tí z nich, ktorí svojich potomkov považujú za niečo lepšie, tak rozvoj tejto poruchy osobnosti len podporujú. Psychológovia dva roky sledovali skupinu 565 holandských detí vo veku od siedmich do jedenástich rokov a tiež ich rodičov.
Každých šesť mesiacov s nimi potom viedli rozhovory.
Dieťa, ktoré jeho rodičia považovali oproti ostatným za nadpriemerné alebo za také, ktoré si zaslúžia niečo lepšie, neskôr preukázalo narcistický charakter.
Okrem iného prejavovalo menej empatie a na kritiku reagovalo precitlivelo.
Zo štúdie tak vraj vyplýva, že nie je prospešné, keď otec s matkou svoje dieťa považujú za „boží darček ľudstvu“.
„Deti svojim rodičom veria, keď im hovoria, že sú lepšie ako ostatné,“ uviedol spoluautor štúdie Brad Bushman. „Pre nich samotných aj pre spoločnosť to ale byť dobré nemusí.“
Narcizmus je podľa názoru vedcov výsledkom prehnanej rodičovskej pozornosti a nie toho, že sa dieťaťu naopak dostávalo starostlivosti príliš málo.
Source: kaboompics.com
Bonnský psychiater pre deti a mládež Michael Winterhoff príčinu vidí v tom, že rodičia sú vystavení stále väčšiemu stresu. „Rodičia sa dnes cítia pod čoraz väčším tlakom,“ povedal Winterhoff. “
V každom prípade ale chcú, aby sa ich dieťa malo lepšie. Preto deťom dávajú viac a viac,“ dodal. Takýto prístup však podľa neho nemá výchovný ani motivačný prínos.
Podľa Winterhoffa potom deti nedokážu v bežnom živote obstáť, ťažkosti majú aj v škole. „Napríklad nie sú schopné toho, aby utlmili svoje vlastné potreby,“
uviedol s tým, že to nie sú šťastné deti. Považujú sa za výnimočné a od ostatných očakávajú osobitné zaobchádzanie.
Vedci zároveň upozorňujú, že narcizmus nesmie byť zamieňaný s vysokou sebaúctou. Aj tejto téme sa odborníci venovali. Rodičia, ktorí deťom poskytovali oveľa väčšiua emočnú vrelosť, sebaúctu posilňovali.
„Ľudia s vysokou sebaúctou vnímajú tie ostatné na rovnakej úrovni, zatiaľ čo narcisovia sú presvedčení, že stojia nad ostatnými,“ vysvetlil Bushman.
