Každý milostný príbeh je svojím spôsobom krásny. Niektoré sú však tak výnimočné, že nám slúžia ako pripomienka toho, že by sme nikdy nemali prestať bojovať za našu pravú lásku.
Keď sa Mary a Jake stretli v 40. rokoch minulého storočia, medzirasové vzťahy boli považované za tabu. Ich vzájomná láska bola považovaná za hriech a mali pocit, že sú to oni dvaja proti celému svetu. Mary bola biela a Jack černoch, čo jej rodičia nikdy neprijali.
Bohužiaľ, Jake zomrel v roku 2019 a Mary opustila tento svet o rok neskôr. Príbeh ich zakázanej, no krásnej lásky však žije ďalej.
Jake, slúžil v Spojenom kráľovstve počas druhej svetovej vojny a Mary v Anglicku žila. Práve tam si navzájom padli do oka a okamžite sa do seba zamilovali.
„ S Jakeom som sa stretla, keď prišiel počas vojny z Trinidadu ako súčasť amerických síl umiestnených na základni Burtonwood neďaleko môjho domu v Lancashire. Boli sme na tej istej vysokej škole.
Mala som hodiny písania na stroji a stenografie a jeho tu poslali na výcvik letectva. Bol so skupinou čiernych priateľov, ktorí zavolali môjho kamaráta a mňa, aby sme sa porozprávali. Ani sme nevedeli, že hovoria po anglicky, ale s Jakeom sme sa dali do reči. Citoval mi Shakespeara, ktorého som milovala ,“ povedala Mary v rozhovore v roku 2016.
Jedného dňa Jakeovi priatelia pozvali Mary a jej priateľov, aby sa k nim pridali na piknik, a vtedy ich zbadal priateľka Maryiných rodičov. Bola šokovaná, keď videla Mary v spoločnosti Jakea, a ponáhľala sa povedať o tom Maryinmu otcovi. Keď sa dozvedel, že jeho dcéra chodí s černochom, zakázal jej to. Títo dvaja sa však nerozišli.
Keď sa vojna skončila, Jake bol nútený vrátiť sa do svojej vlasti, ale on a Mary zostali v kontakte prostredníctvom listov. O niekoľko rokov neskôr sa Jake opäť vrátil do Británie a Mary položil otázku. „ Požiadal ma o ruku, úplne z ničoho nič, keď som mala iba 19 rokov, “ povedala Mary. “
Keď som povedala svojmu otcovi, že si vezmem Jakea, povedal: ‚Ak si vezmeš toho muža, už nikdy nevkročíš do tohto domu.“ Bol zdesený, že by som mohla uvažovať o svadbe s černochom.
“ Otec ma vyhodil a ja som odišla len s jedným malým kufríkom.
Na svadbu v roku 1948 neprišla žiadna rodina, “ dodala Mary. „Prvé roky nášho manželstva v Birminghame boli peklo – plakala som každý deň a sotva som jedla. Nikto sa s nami nerozprával, nemohli sme si nájsť kde bývať, pretože nikto by neprenajal černochovi byt a nemali sme žiadne peniaze.“
Postupom času sa ale veci začali meniť. “ Ale život sa stal ľahším. Ponúkli mi novú pracovnú pozíciu, skončila som ako zástupkyňa riaditeľa. Jake najprv pracoval v továrni, potom pre poštu.“
Nakoniec si našli priateľov, ktorí ich vzťah akceptovali. Strach, že ich budú súdiť za lásku, ktorú k sebe cítia, však zostal pri nich.
“ Zvykla som hovoriť priateľom: ‚Pozrite, musím vám to povedať predtým, ako vás pozvem k sebe domov – môj manžel je čierny‘,“ povedala Mary.
Predtým, ako Maryin otec zomrel, sa znova spojili, ale jej manželstvo nikdy neschválil.
„ Som taký šťastný, že som stretol a oženil sa s Mary, “ povedal Jake , „ale je mi smutno, že nás spoločnosť nemôže akceptovať. Dnes mladým černochom hovorím: ‚Nemáte ani poňatia, ako to bývalo.‘
Keď som prišiel do Spojeného kráľovstva, každý deň som bol vystavený zneužívaniu. Raz som išiel v autobuse a muž ma šúchal rukami po krku a povedal: ‚Chcel som vidieť, či sa z neho odlepí špina.‘ Vtedy ste ani nemohli pracovať v kancelárii – pretože černoch v kancelárii so všetkými bielymi dievčatami bolo považované za nebezpečné.“
V apríli 2019 oslávili Jake a Mary 71. výročie svadby. O nejaký čas neskôr Jake zomrel a zanechal za sebou svoju manželku. Potom, v roku 2020, aj Máry opustila tento svet. Pár síce už nežije, no ich láska pretrváva aj naďalej.
zdroj: boreddaddy.com
