„Cynizmus a láska k peniazom mojej nevesty sa rokmi len potvrdili. Koniec koncov, nikdy sa tým netajila, no bolo ťažké s ňou komunikovať.
Moja nevesta nedokončila vysokú školu. Myslí si, že mne a môjmu synovi sa omotala okolo krku, takže môžete pracovať v obchode ako predavačka a do iných vecí by sa nemalo zasahovať.
Syn ma už nepočúva. Začal mi pripomínať, že mám určité záväzky voči vnučke. Že ju musím vychovávať a zabezpečiť, a oni dvaja sú tam preto, aby ju ľúbili. Nikdy mi nevadilo tráviť čas s dieťaťom. Ale všimla som si, že ma k sebe volajú len kvôli ich prospechu.
Myslela som si, že sa časom niečo zmení.
Zmenilo sa to, ale k horšiemu.
Prišiel ku mne môj syn. Povedal, že majú peniaze a tak môžem odísť zo svojej práce. Nevesta išla pracovať do obchodu a on si našiel zamestnanie v novej firme. Mojou úlohou bolo starať sa o dieťa – každý deň.
Teraz tu sedím bez peňazí. Do dôchodku mám ešte ďaleko, nikde nepracujem, syn mi len občas dáva peniaze na jedlo.
Kedysi som vnučku mohla potešiť rôznymi darčekmi, no teraz už nekupujem nič. Nemám na to peniaze.
Dieťa podrástlo a už sa jej takmer nič nepáči. Na prechádzkach si pýta sladkosti a zmrzlinu. Keď poviem, že jej to kúpia rodičia, povie mi, že som babička, od ktorej nič nedostáva. Dieťaťu to nevysvetlíte.
Povedala som, že nie som ich slúžka.
Teraz sa vidíme len zriedka. Nemohla som sa vrátiť do svojej starej práce. Pracujem na čiastočný úväzok v knižnici. Dostávam almužnu.
Deti sa nezaujímajú o to, čo jem a ako žijem. Cítim sa ako kopa odpadu. Strašne som sklamaná postojom môjho syna a nevesty. Bola som ochotná im dať všetko a oni sa mi takto poďakovali.
Nepoďakujú, hovoria len to, ako je všetko zlé a neustále potrebujú dôvody na hádky.
Pred pár mesiacmi mi syn kúpil auto, pretože ja nemám peniaze na poistku. Pred okolím vyzerá ako vzorný syn.
Potom som sa dozvedela, že je vybavené na splátky. V mojom mene. Ale bez môjho vedomia. Spomenula som si, ako som nemohla nájsť pas. Myslel som si, že kvôli tým nervom strácam pamäť. Pravda je taká, že môj syn ho používal, kým som o tom nevedela. Bola to pre mňa strašná rana.
Syn sa zaprisahal, že všetko zaplatí sám, no teraz ma ignoruje. Bojím sa, že zostanem bez strechy nad hlavou, keď ku mne prídu exekútori.
Nevydržala som to. Po telefonáte z banky som prišla k synovi do práce.
Začal na mňa kričať, že sa za mňa hanbí. Ale prečo? Nie som alkoholička, nie som bezdomovkyňa, vyzerám dobre. Deťom som pomáhala, ako sa len dalo. A len vďaka tejto pomoci som sa stala tým, za čo sa syn teraz hanbí.
Premýšľam, čím som si to zaslúžila. Preto, ženy, buďte múdre a od svojich detí nič neočakávajte. Nie z každého vyrastie vďačný človek.“
Čo si myslíte o situácii tejto ženy? Nebojíte sa, že vás postihnú podobné problémy?
Zdroj: poshepky.com