Vieme, ako anorexia postihuje chorého človeka, no zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo prežíva rodina a priatelia dievčaťa trpiaceho poruchou príjmu potravy? Rodičia Gemmy Walker z Austrálie bojovali s nočnou morou 7 rokov. Oplatí sa prečítať si ich príbeh, aby ste ochránili svoje dieťa pred anorexiou!
Vo veku 14 rokov vážila Gemma iba 28 kilogramov. Lekári varovali jej rodičov, že ak nezačne jesť, jej telo dlho nevydrží…
Gemmin otec si spomína, ako každé ráno vošiel do jej izby, aby sa uistil, že ešte dýcha… Niekedy si so ženou sadol na zem a hodinu na Gemmu hľadeli.
Boli vydesení, pretože Gemma stále hovorila, že chce zomrieť v spánku. Bola hospitalizovaná, potom v psychiatrickej liečebni. Za posledných 7 rokov jej pomohli mnohokrát, ale…
Ona sama sa nechcela zotaviť. Za každú cenu chcela byť štíhla a nevidela, že sú len kosti. Nechápala, prečo sa o ňu rodičia tak báli. Gemmini najbližší príbuzní nepochybujú o tom, že ak sa anorektička s uzdravením sama nezmieri, nikto jej už nepomôže.
Otec tínedžera povedal, že „sedem rokov je dlhá doba a celý ten čas videli svoje dieťa bezmocné, bez vôle, osobnosti, ako posadnuto kontroluje, čo je“. Mysleli si, že horšie to už byť nemôže… Môže.
Gemma si začala ubližovať a jazvy budú na jej tele navždy.
Nútená jesť, začala byť posadnutá jedením, len aby zvracala. V najhoršom období jej bulímie bola schopná skonzumovať viac ako 6000 kalórií len za 20 minút. Začala mať halucinácie a strácala vedomie.
Tínedžerka si spomína, že po období reštriktívnej kontroly hmotnosti prešla do potravinového šialenstva. Rodičia boli celý čas pri nej, nútili ju navštevovať psychológa, ale to, čo jej naozaj pomohlo, nebola psychológia. čítaj ďalej!
Gemma sa jednoducho zamilovala a chlapec jej dovolil, aby si verila. Po 7 rokoch návštev v nemocnici, prosenia rodičov, aby jedla, drahých návštev psychiatra, pomohol práve tento pocit.
Dievča vie, že za svoje prežitie vďačí svojim rodičom. Postarali sa o ňu v tej najhoršej chvíli a naplno sa jej venovali až 7 rokov svojho života.
Teraz sa Gemma snaží pomôcť aj iným anorektičkám a bulimičkám, aj keď po svojom – tým, že im na obrázkoch ukáže, že môžete byť krásna a šťastná. Už teraz vie, že ak sa postoj pacientky nezmení, nikto jej nepomôže. Podporiť môžete len…
ZDROJ: INSTAGRAM
