Medzi vojakmi akéhokoľvek kontinentu bolo dlho považované za veľkú česť zomrieť na bojisku.
Muži so zúrivým krikom prešli do útoku, prekonali bolesť a bojovali do poslednej kvapky krvi. Možno sa jednoducho báli smrteľných ochorení či staroby.
Táto poľská baletka bola rovnako odvážna a neotrasiteľná vo svojej túžbe dôstojne zomrieť. Išlo o Francesku Mann, brilantnú tanečnicu, ktorá sa z vôle osudu preslávila nie svojím tancovaním, ale smrťou.
Franceska sa narodila v roku 1917 vo Varšave a od raného detstva sa mohla chváliť mimoriadnu pôvabnosťou a ohybnosťou. Rodičia ju poslali do školy, jedného z troch hlavných tanečných zriadení v poľskom hlavnom meste.
V roku 1939 nechalo dievča za sebou viac ako sto súperov a obsadilo štvrté miesto na medzinárodnej tanečnej súťaži v Bruseli.
Predpovedali jej slávnu budúcnosť: veľké javiská hlavných divadiel v Európe a vo svete, davy fanúšikov a závratnú kariéru, no nacisti zničili všetky jej nádeje a sny.
V roku 1939 Hitler zaútočil na Poľsko a následne na to sa začal hon na Židov. Tanečníčka skončila vo varšavskom gete a keďže ju tento osud vôbec nepotešil, rozhodla sa konať.
V roku 1942 prišli nacisti s prefíkaným trikom, vďaka ktorému sa pred nimi Židia začali skrývať. Nemci oznámili, že prepustia Židov, ktorí majú pasy neutrálnych krajín.
Židovská komunita túto informáciu rýchlo rozšírila a po nejakom čase začali zo Švajčiarska prichádzať pasy s občianstvom juhoamerických štátov. Doklady neboli lacné, takže si ich mohlo dovoliť len pár vyvolených, medzi ktorými bola aj Franceska.
Tí, ktorí si takýto občiansky preukaz vybavili, boli ubytovaní v hoteli v árijskej časti Varšavy. V jednej z izieb sa usadila Francesca, ktorá odovzdávala informácie od nacistov svojim krajanom a ani netušila, čo ich čaká.
Keď Nemci zhromaždili niekoľko tisíc Židov, vybrali medzi nich 300 šťastlivcov, ktorých neskôr skutočne prepustili a vymenili ich za zajatých spolubojovníkov. Tu sú mimochodom spomienky Žida, ktorý prežil holokaust.
Zvyšok Židov, ktorých bolo asi 2,5 tisíca, boli poslaní na juh Nemecka, údajne aby ich previezli do Švajčiarska. V skutočnosti ich odviezli do Osvienčimu.
Nič netušiacich pasažierov stretol šéf tábora smrti Franz Hössler. S tým najmilším úsmevom vyzval návštevníkov, aby sa osprchovali, vraj kvôli dezinfekcii.
Franceska bola spolu s ďalšími ženami poslaná do miestnosti, ktorá bola šatňa pred plynovými komorami. Vtedy si Židia uvedomili, čo s nimi chcú urobiť.
Fámy o tom, že ich ľudí pálili zaživa a nechali umierať v plynových komorách, boli pravdivé. Ženy prepadli panike a pocity strachu vystriedali výkriky a údery pažbami pušiek.
Zatiaľ čo všetci ostatní si v panike sťahovali šaty, Franceska sa začala pomaly a elegantne vyzliekať. Ohýbala sa, tancovala striptíz a dozorcovia sa nevedeli vynadívať natoľko, že si nevšímali to, čo sa deje okolo.
Zrazu si Franceska vyzula topánku a hodila ju seržantovi Emmerichovi do tváre. Rozzúrený nacista celý od krvi sa kŕčovito natiahol po pištoli, no baletka vytiahla zbraň a neďaleko stojaceho Josefa Schillingera dvakrát strelila do brucha a potom Emmerichovi prestrelila kolenom.
Ženy to brali ako výzvu k akcii. Vrhli sa na stráž a začali vystrašeného Hansa hrýzť a škrabať. Viacerí vojaci ten deň neprežili. Velenie tábora nariadilo urýchlene uzavrieť priestory a spustiť paľbu priamo na steny.
Povstanie, ktoré vyvolala balerína, bolo potlačené. Všetky ženy boli na mieste zastrelené. Existuje však rešpekt, ako odvážna a zúfalá táto mladá baletka bola.
Franceska svojím príkladom celému svetu ukázala, že na porážku sa nemá chodiť ako dobytok. Zlu je potrebné vzdorovať a aj keď sa ho nepodarí poraziť, dôležité je vybojovať si aspoň dôstojnú smrť…