Starí rodičia sú neoddeliteľnou súčasťou života každého dieťaťa a detstvo strávené bez nich bude vždy postrádať ten zvláštny druh lásky. Pretože starí rodičia nikdy nezomierajú, stávajú sa neviditeľnými a zostávajú navždy hlboko v našich srdciach.
A aj po rokoch nám chýbajú a dali by sme čokoľvek za to, aby sme mohli počuť ich príbehy, cítiť ich pohladenie a pozerať sa do ich očí plných nekonečnej lásky….
Starí rodičia s radosťou sledujú, ako sa rodíme a rastieme, zatiaľ čo my musíme byť svedkami ich starnutia a lúčenia sa s týmto svetom. Smrť starého rodiča je zvyčajne prvou rozlúčkou, ktorej musíme čeliť.
Starí rodičia, ktorí sa aktívne podieľajú na výchove svojich vnúčat, zanechávajú vo svojich vnúčatách stopy, dedičstvo, ktoré ich bude sprevádzať životom, keď starí rodičia odídu.
V súčasnosti je veľmi bežné, že sa starí rodičia podieľajú na výchove svojich vnúčat. V dnešných rodinách poskytujú neoceniteľnú podporu. Deti však veľmi dobre cítia, že úloha starých rodičov je iná ako úloha ich rodičov.
Medzi starými rodičmi a vnúčatami vzniká zvláštne, hlboké a dôverné puto, takže strata starých rodičov môže byť pre ešte krehkú osobnosť dieťaťa alebo dospievajúceho šokom. Radi by sme sa spolu s vami priklonili k tejto téme.
Rozlúčka so starými rodičmi: prvá skúsenosť so stratou
Niektorí z nás dospelých mali tú skutočnú česť stretnúť sa so smrťou už v ranom detstve, keď deti takúto stratu ešte nechápu. Dospelí zvyčajne nedokážu úplne vysvetliť, čo sa stalo, a snažia sa smrť zmierniť, aby „nebolela“.
Dospelí by mali deťom vysvetliť veci tak, že im povedia pravdu. Samozrejme, treba vedieť, ako informácie prispôsobiť veku. Je však dôležité vyhnúť sa chybe, ktorej sa dopúšťajú mnohí rodičia, ktorí nedovolia svojmu dieťaťu povedať posledné zbohom starému rodičovi v nemocnici alebo ktorí dieťa odmietajú frázami typu „dedko je v nebi“.
– Musíme dieťaťu pomôcť pochopiť smrť jednoducho a bez metafor, aby nevznikali mylné predstavy. Ak povieme, že starý otec zomrel, dieťa sa s najväčšou pravdepodobnosťou spýta: kedy sa vráti.
– Ak sa snažíme dieťaťu vysvetliť smrť z náboženského hľadiska, je dôležité zdôrazniť skutočnosť, že zosnulý nemá v úmysle „vrátiť sa“. Vysvetlenia by mali byť veľmi krátke, jednoduché a vecné, pričom nezabúdajte, že mladá myseľ dokáže absorbovať len obmedzené množstvo informácií.
– Je tiež dôležité, aby dospelí pred deťmi neskrývali svoje pocity a slzy. Musíme ich naučiť, že smrť nie je tabu. Máme právo trpieť a slobodne o nej hovoriť. Deti raz lepšie pochopia takéto nešťastné udalosti; dovtedy im musíme byť pomocníkmi.
– Musíme venovať pozornosť tomu, že deti nám budú klásť veľa otázok a tieto žiadosti si vyžadujú inteligentné a presné odpovede. Strata starých rodičov počas detstva alebo dospievania bude vždy veľmi ťažkou záležitosťou a najlepšie je v tomto čase smútiť s celou rodinou.
Ku každej otázke alebo potrebe svojich detí musíte pristupovať opatrne.
Aj keď nie sú prítomné, sú prítomné
– Aj keď sú neprítomní, starí rodičia sú vždy v našom živote, na spoločných miestach, v rodine, na pamiatkach a dokonca aj v príbehoch, ktoré odovzdáme novým generáciám. Novým vnúčatám alebo pravnúčatám, ktoré dedka alebo babičku nikdy nepoznajú.
– Starí rodičia nás držali za ruky, keď sme sa učili chodiť, a teraz držia naše srdcia, v ktorých zostanú navždy, dávajúc nám svoje svetlo a spomienky.
– Prítomnosť starých rodičov je na tých zažltnutých fotografiách v rámčekoch. Starý otec je prítomný v strome, ktorý kedysi zasadil vlastnými rukami, a stará mama vo svetri, ktorý uplietla.
– Stále sú prítomní vo vôňach koláčov, ktoré pretrvávajú v našej citovej pamäti. Ich spomienka sa nachádza aj v každej múdrej rade, ktorú sme od nich dostali, v príbehoch, ktoré nám rozprávali, v spôsobe, akým si šnurujeme topánky, a dokonca aj v tej dierke v brade, ktorú sme po nich zdedili.
– Starí rodičia sú prítomní v našich pocitoch. Nikdy neumierajú, sú viac ako len telo. Ukázali nám, ako sa pohybovať vlastným tempom, trochu pomalšie, ako si užiť popoludnie. Sú ako dobrá kniha, ktorá má inú, zvláštnu vôňu, a jazyk, ktorý presahuje slová.
