Existuje mnoho príbehov o tajných, skrytých pokladoch, ktoré boli počas vojny zakopané. Hoci zostali skryté a nerušené po celé desaťročia, ich prípadný objav môže byť mimoriadne fascinujúci a plný napätia. Všetko sa to odohralo na povale.
Muž sa po mnohých rokoch vrátil do svojho rodinného domu, aby našiel rodinné poklady, ktoré jeho otec ukryl predtým, ako boli nútení opustiť krajinu. Jeho otec ho naučil metódy, ako nájsť rodinné predmety. Získať ich späť však nebolo také jednoduché, ako si jeho syn myslel. Naposledy ich videl pred viac ako 70 rokmi, takže bolo ťažké povedať, či skryté predmety prežili toľko rokov.
Ale nejako sa mu ich podarilo nájsť a našťastie boli neporušené.
Tesne po druhej svetovej vojne bol Rudi Schlattner a jeho rodina nútení opustiť svoj domov v Československu v dôsledku aktu masového odsunu Nemcov českou vládou.
80-ročný Schlattner sa chcel vrátiť do svojho detského domova. Po kontakte s predstaviteľmi mesta Libouch (dedina na severozápade Českej republiky) sa však ukázalo, že jeho rodinný dom dnes funguje ako materská škola.
Počas návštevy pán Schlattner objavil niečo celkom neuveriteľné.
Na povale si všimol zvláštnu šnúru, ktorá trčala z jednej drevenej dosky.
Po zatiahnutí šnúrky sa objavili tajné police, na ktorých bol ukrytý poklad.
Ukázalo sa, že ide o veci, ktoré Schlattnerov otec ukryl pred evakuáciou z rodinného domu. Postupom času sa muž bál, že nenájde žiadne rodinné dedičstvo, pretože strecha domu bola mnohokrát renovovaná.
Schlattnerov otec ukryl na povale 70 balíkov.
Všetky položky boli dokonale skryté. Riaditeľ múzea Tomáš Okur, ktorý bol pri celej akcii, prezradil, ako muž poklad našiel:
„Schlattner klepal po drevených doskách malým kladivom, aby našiel ukryté predmety. Všetky mali rovnaký zvuk. Potom sa pokúsil nájsť strunu, ktorá mala znieť inak. Bol to systém, ktorý vyvinul jeho otec.“
Niektoré balíky zostali po 70 rokoch nezmenené, pravdepodobne preto, že boli pevne zabalené v hnedom papieri. Iné zostali voľné, napr. klobúky, vešiaky na šaty, noviny, obrazy a dokonca aj lyže. V balíkoch boli aj dáždniky, papier, perá, tabule, nepoužité cigarety, ozdoby, knihy, ponožky a súprava na šitie. Všetko bolo hodnotené ako dobrý technický stav.
Schlattnerov otec postavil dom v rokoch 1928 až 1929.
Po odchode z domu sa muž vždy chcel vrátiť a získať späť svoj majetok.
Žiaľ, ukázalo sa, že štát si mohol legálne ponechať všetok nemecký majetok, ktorý tu zostal počas vojnových rokov.
Poklady budú uložené v múzeu v českom meste Ústí nad Labem. V súčasnosti sú všetky balíky prevezené do múzea a následne analyzované a vyčistené.
Predmety vzhľadom na okolnosti, za ktorých sa našli, nadobudli vysokú historickú hodnotu. „Veci budú uložené na bezpečnom mieste,“ dodal Okura.
„Bolo úžasné, koľko vecí sa zmestilo do takého malého priestoru. Trvalo nám viac ako hodinu, kým sme to všetko dostali von.“
Podľa manažéra múzea, ktorý poklady analyzoval, je takýto nález „nemeckého majetku“ v tomto regióne veľmi zriedkavý.
O tom, ktoré artefakty budú v múzeu, sa ešte musí určiť, Schlattner však akceptoval, že si ich nebude môcť ponechať.
Napriek zlému zdravotnému stavu súhlasil s pomocou pri identifikácii nehnuteľnosti.
Po vojne bolo zo svojich domovov vysídlených viac ako milión nemeckých civilistov. Väčšina emigrovala do Západného Nemecka, iní boli presídlení do povojnovej sovietskej zóny.
Schlattner a jeho rodina sa presťahovali do Nemecka. Pred odchodom mali dosť času schovať si svoje veci.
„Mysleli sme si, že jedného dňa sa sem vrátime, nájdeme svoj domov a získame späť svoj majetok,“ povedal Schlattner.
zdroj dailymail
