Napriek tomu, že v niektorých krajinách je predmanželská zmluva relatívne populárna, u nás sa považuje za niečo nemorálne a dokonca hanebné.
Akoby takéto rozhodnutie svojou existenciou znevažovalo dôstojnosť ženy a zbavovalo ju väčšiny práv počas manželstva a najmä po ňom. Pravdepodobne len povinný test otcovstva mu môže konkurovať, pokiaľ ide o antipopularitu rekordov.
Niektorí muži sú však tiež kategoricky proti predmanželským zmluvám. Najmä tí, ktorí vyznávajú tradičné názory na život a rodinné vzťahy.
V ich chápaní je rozvod vždy vinou muža, a preto by mal rodinu opustiť len s malým vreckom oblečenia v rukách. Všetko ostatné by samozrejme malo pripadnúť bývalej manželke a dieťaťu. Tento prístup k životu však nie je každému po chuti. Preto sa niektorí snažia pred takou dôležitou udalosťou, akou je svadba, maximálne sa poistiť. A majú na to právo.
PREDMANŽELSKÁ ZMLUVA
Nikdy som sa necítil starý. Ba čo viac – dospelý. Hoci som nedávno dovŕšil 59 rokov. Takže? Stále mám väčšinu svojich koníčkov z čias štúdia na vysokej škole.
Sú tu aj starí priatelia, naša spoločnosť sa nezrútila ako iné pod ťarchou rodinných a spoločenských povinností. Nikdy som nebol ženatý, hoci, ak mám byť úprimný, ženy ma svojou pozornosťou nerozmaznávali.
A napokon, mám peniaze. Keď žijete sám, vaša hlava je nastavená tak, aby ste pre seba našli čo najväčší úžitok. Nie na to, aby ste si vyberali použité plienky a počúvali, ako vás manželka opäť otravuje.
Áno, nemám deti a ani ich mať nebudem. Ale nepovažujem to za problém. Nie som kráľ ani nejaký fenomenálne vyspelý človek, ktorý nutne potrebuje zanechať svoje gény pre históriu. A ani 99,9 percenta ľudí žijúcich na Zemi.
Preto nemám žiadny vnútorný pocit nespokojnosti, že nemôžem pokračovať vo svojom rode. Deti vyrastajú v sirotincoch, ničím sa nelíšia od ostatných. Tak prečo sa neplodné páry nehrnú, aby si ich vzali domov! Ale myslím si, že som tu vykročil nesprávnou nohou. Prosím, odpusťte mi.
Takže pred šiestimi mesiacmi som stretol krásnu ženu menom Lenka. Je slobodná, rovnako ako ja. Ovdovelá, celý život vydatá za toho istého muža. Spočiatku, ako povedala, si veľmi ležali na srdci. Ale potom prišla rutina, domácnosť. Veď viete. A manželstvo sa stalo osinou v zadku. Lenka nechcela deti, alebo skôr nechcela pre svoje deti takého otca. Ale ani ona nemala odvahu rozísť sa.
Čo by na to povedali príbuzní a susedia? Vždy som bol proti tomu, aby som sa pri rozhodovaní pozeral na niekoho iného. Ale každý sme iný.
Teraz si myslím, že sme dosiahli úroveň duchovnej blízkosti, aby sme sa mohli vziať.
Lenka je podľa mňa naozaj skvelý človek. A vôbec by mi nevadilo žiť s ňou do konca života. Mám dobrý byt, jej byt sa dá prenajať a míňať tieto peniaze len na jej „potreby“, to mi nevadí. Ale! Mám jeden závažný vnútorný stav, ktorý jej stále nedokážem vyjadriť. Áno, predmanželská zmluva.
Viete, vekom sa nezlepšujeme. Ani fyzicky, ani povahovo. A práve to druhé ma znepokojuje najviac. Môžem a chcem svojej ešte stále priateľke zabezpečiť normálny život, s výletmi a dovolenkami. Žiadny problém.
Ale nechcem, aby to bol koniec nášho zväzku. Viete, v živote som mal tú česť stretnúť veľa žien a dievčat. A dosť veľká časť z nich chce banálne výhody muža a spokojnú existenciu. A to je v podstate všetko.
Uvedomil som si to, keď som bol mladý, a časom som sa o tom presviedčal čoraz viac. Preto ak moja priateľka v určitom okamihu zrazu nadobudne takéto názory na život, nechcem byť pre ňu chodiacou peňaženkou.
Samotné uvedomenie si takýchto postojov v mojom veku je pre mňa osobne maximálne odporné. A mimochodom, mnohé ženy by ma mali pochopiť. Ony samy nemajú rady alfonsy, však, dievčatá? To je presne to, čo robím.
Ak sa rozvedieme, bolo by skvelé, keby sme sa držali každý svojej cesty.
Nemám v pláne kúpiť si nový dom. V garáži mám dve autá. Nevadí mi platiť si jedlo a handry. Nie preto, že by som musel, len mám tú možnosť. Nebolo by fér, aby som sa nevzdal polovice všetkého, čo mám, ak si to Lenka rozmyslí a bude ma chcieť opustiť? Myslím, že sa môže stať čokoľvek. Koniec koncov, svojho bývalého manžela kedysi nemala rada.
Priatelia mi hovoria, aby sme chvíľu počkali, aby sme si dali šancu spoznať sa.
To mi vyhovuje. Ale pri pohľade na Lenku som si začal všímať, že ona sama občas naznačuje, že v našom veku je spoločné chodenie do divadla prinajmenšom čudné.
Prirovnáva nás k školákom, ktorí majú tajný románik. Ja sa, samozrejme, hrám s ňou, vtipkujem, ale zakaždým mám pocit, že mi po chrbte prebehne nepríjemný mráz. Hádam to je ten pocit, keď vám niekto naruší dôstojnosť?
Viem, že je tu veľa múdrych ľudí. Niektorí múdrejší ako ja. Možno si niekto z nich nájde chvíľu, aby mi k celej veci poskytol nejakú rozumnú radu. Pretože ja si naozaj myslím, že Lisa je tá pravá.
Ako každý zamilovaný muž sa však môžem mýliť, čo znamená, že všetko, čoho som sa celý život bál a čo som obchádzal, ma môže práve teraz dobehnúť. Čo teda robíte, keď vám prakticky tiahne na šesťdesiatku a máte za sebou prvé neúspešné manželstvo? Nemám tušenie.
Takže musíte konať.
Len vás poprosím, aby ste sa nenechali uniesť emóciami, nechcem čítať hrubé komentáre od žien. Rozprávajme sa adekvátnym spôsobom, bez urážok. Viem, že niektoré ženy sú pri rozhovoroch o vzťahoch príliš emotívne, to nepotrebujeme. Inak všetkým želám veľa šťastia. Dúfam, že ho máte v živote dostatok.