Zmrzačená manželka dlhé roky kričala na nemocničnom lôžku. Jej muž v tom čase ale robil niečo iné

Strašný požiar v permskom nočnom klube „Krívajúci kôň“ sa stal pred viac ako 7 rokmi, no jeho následky sú viditeľné až doteraz. Požiar nastal počas pyrotechnickej šou a šíril sa nezvyčajne rýchlo.

Mnohí zamestnanci a účinkujúci boli zachránení prostredníctvom únikových východov, avšak bežní návštevníci sa rútili k dverám zbytočne.

Dvojkrídlové dvere sa zasekli, kvôli čomu tam zahynulo 156 ľudí.

Medzi hlavné príčiny smrti patrili popáleniny, udupanie a udusenie toxickými výparmi z dymu. Informácie o tejto hroznej udalosti sa rozšírili po celej krajine.

Irina Pekarskaya patrí medzi tých, ktorá bola týmto živlom napadnutá vo svojich 22 rokoch. Do klubu prišla spolu s otcom ich dvoch detí.

On sa z toho dostal náhodou, keď si pred požiarom išiel pred klub zafajčiť cigaretu.

Od toho večera sa snažil robiť hocičo, aby sa jeho žena postavila na nohy. Zabezpečil jej trojmesačnú rehabilitáciu v Nemecku, po ktorej už dokázala Irina hýbať rukami a nohami.

Nastal však zlom a Irinin manžel sa jej prestal venovať, jednoducho odišiel. O všetko sa starali len sestričky – kŕmenie cez sondu, výmena katétrov, každodenné polohovanie kvôli prevencii preležanín.Deti ostali v opatere jej matky, invalidky. Dnes sa Irina spolu s jej bratom snažia odobrať Sergejovi (jej manželovi) povolenie na opatrovníctvo. Tvrdia, že si neplní svoje povinnosti.

Najprv sa zdalo, že ho skutočne zaujíma zdravie svojej manželky a urobí všetko, len aby sa čo najskôr uzdravila. Sestričky však potvrdili, že jeho pomoc prestala v momente, kedy si uvedomil, že sa z toho nedostane.

Lekári jej stav vysvetľujú tak, že v dôsledku ťažkého toxického poškodenia mozgu sa jej vedomie dostalo do infantilného stavu. Raduje sa v kruhu svojej rodiny a usmieva sa pri pohľade na známe tváre.

Podľa slov lekárov je pre Irinu komunikácia veľmi dôležitá.

Je nutné, aby pri nej bol vždy niekto, koho pozná, pretože len vtedy sa môže cítiť pohodlne. Aj to je dôvod, prečo sa jej odporúča pridelenie 24-hodinovej opatrovateľky.

V súčasnosti sa jej stav o niečo zlepšil a presťahovala sa bližšie k svojej mame. Po infarkte sa ledva dokáže pohybovať v byte a koniec koncov, je to ona, čo vychováva dvoch Irininých synov.

Je smutné, že 22-ročná žena prišla o plnohodnotný život v jednom okamihu. Taktiež je nepochopiteľné, ako sa jej muž mohol takto zachovať, no bohužiaľ, aj takéto príbehy píše sám život. Ostáva už len veriť, že rozvoj v medicíne, jej v budúcnosti dokáže pomôcť viac, ako samotný „manžel“.