Pár z Minnesoty oslávi 10. júna 75. výročie svadby. Hazel Bollinger oslávila 100 rokov v novembri 2023. Jej manžel Norman Bollinger sa 28. februára 2024 dožil 100 rokov.
Stretli sa v júni 1945 vďaka sérii „zázrakov“, ako nazývajú sériu náhod, ktoré viedli k ich stretnutiu, a v roku 1949 sa vzali. V priebehu rokov sa im narodili štyri deti, sedem vnúčat a dvadsať pravnúčat.
„Čelili sme mnohým výzvam a každý deň môže byť výzvou, no snažíme sa prekážky prekonávať s láskou a vierou.“ Norman Bollinger povedal o ich manželstve. „Každé ráno sa spolu modlíme a čítame rannú pobožnosť. Tak sme začali naše manželstvo a odkedy sme manželia, robíme to každý deň, ako sa len dá,“ dodala.
„Zostaň blízko Boha“ – starší pár, obaja majú 100 rokov, zdieľajú tajomstvo svojho šťastného 75-ročného manželstva
Podľa manželov v ich vzťahu, ktorý trvá viac ako 7 desaťročí, Boh vždy hral v živote ich rodiny dôležitú úlohu. „Každý deň mu ďakujeme za naše manželstvo. Zostaňme blízko Boha a on zostane blízko nás. Ak veríte v Boha, všetko, čo musíte urobiť, je požiadať a dostanete, čo chcete,“ povedal Norman.
Norman Bollinger sa narodil v Idahu a až do svojich 23 rokov pracoval na farme svojej rodiny, keď sa prihlásil na zubný kurz v Arkansase. Hazel Bollinger sa narodila v Južnej Dakote a po skončení strednej školy sa stala zdravotnou sestrou.
Dvojica sa stretla v kresťanskom letnom tábore a za svoje stretnutie si pripisujú „štyri zázraky“.
Prvým zázrakom, hovorí Norman, bolo, keď ho otec pustil z farmy v týždni, keď sa zúčastnil svadby svojej susedky Carol v Minneapolise.
Ženích po svadbe odcestoval s mamou domov, no tá sa ukázala ako mimoriadne zhovorčivá, čo ho veľmi unavovalo, a tak ju požiadal, aby ho radšej vystavila v kresťanskom letnom tábore, lebo si spomenul, že jeho bratranec z r. Severná Dakota tam bola vysvätená za ministra. Toto bol druhý zázrak.
Tretím zázrakom bola Hazelina prítomnosť v tábore. Žena sa pripravovala na cestu do Kalifornie so svojím bratom, no intuícia jej kázala zostať doma. Na druhý deň mu zavolala manželka pastora a požiadala ho o pomoc v tábore, čo prijal. Norman a Hazel sa stretli v tomto tábore.
„Videl som najkrajšiu mladú ženu v bielej blúzke a modrej sukni. Neoslovil len moje srdce, ale aj dušu. Vedel som, že sa s ňou musím stretnúť,“ zaspomínal si muž a dodal, že ešte v ten večer požiadal Hazel o prechádzku po brehu jazera, čomu ona povedala áno – a toto je štvrtý zázrak v histórii ich lásky.
Hneď vedeli, že sa k sebe hodia, no keďže žili v rôznych štátoch, ďalšie 4 roky žili na diaľku a udržiavali kontakty väčšinou cez listy, hoci Norman, ktorý sa medzitým naučil pilotovať lietadlo a zapísal sa na vysokú školu v Arkansase navštevoval Hazel tak často, ako často mohol. V roku 1947 si kúpil svoje prvé malé lietadlo a pravidelne ním lietal do Minneapolisu.
Zosobášili sa 10. júna 1949 a po 5-dňovej svadobnej ceste sa presťahovali do svojho prvého spoločného domova, ktorý Hazelini priatelia v ich neprítomnosti upratali a vyzdobili, aby mladý pár prekvapili. Ich život bol potom mimoriadne rušný a aktívny.
Po vychovaní štyroch detí sa Hazel vyučila ako zdravotná sestra a vo veľkej miere sa venovala domácej starostlivosti, až kým si vo veku 80 rokov nezlomila členok a musela odísť do dôchodku.
Medzitým Norman, ktorý si nemohol dovoliť zubárske vybavenie, ktoré potreboval na otvorenie praxe po sobáši, chvíľu pracoval ako strojník, kým získal učiteľský titul a začal učiť vedu.
Zároveň s manželkou kúpili a prevádzkovali niekoľko domovov dôchodcov a potom pracovali pre kuriérsku službu, ktorá zabezpečovala miestne a celoštátne dodávky, až kým napokon vo veku 97 rokov neodišiel do dôchodku.
„Prešli sme spolu celú krajinu a užili sme si veľa zábavy, zarobili sme si trochu peňazí navyše; ale o peniaze nešlo, išlo skôr o to, že sme robili niečo, čo sme milovali,“ povedal muž.
Jedno z vnúčat páru, Tonya Banther, hovorí, že jej starí rodičia sú pre ňu skutočným vzorom. „Ukázali, aké by malo byť manželstvo.
Celoživotný záväzok jeden druhému v dobrých aj zlých časoch, s Bohom v centre toho všetkého. Všade chodia spolu a všade sa držia za ruky,“ povedal.
Tonya sa tiež podelila o to, že keď jej stará mama minulý rok spadla a zlomila si bok, jej starý otec ju každý deň navštevoval v rehabilitačnom centre a bol pri nej od rána do večera. „Bol to veľmi viditeľný prejav lásky a odhodlania a vždy si to budem pamätať,“ povedal.
Čo sa týka tajomstva dlhého a šťastného manželského života, Norman a Hazel tiež poskytli niekoľko tipov. Keď sa vzali, rozhodli sa, že ak sa niekedy pohádajú, Norman pôjde von, kým sa trochu neupokojia. 99-ročný muž preto vtipne poznamenal: „Takže tajomstvom dlhého života a šťastného manželstva je žiť vonku.“
Dal však aj vážnejšiu radu: „Buďte dobrým poslucháčom, priznajte si, keď sa mýlite, podeľte sa o svoje pocity. Komplimentujte a ďakujte, veľa sa smejte, majte dobrých priateľov a dokážte odpúšťať. Hľadajte pozitíva, neuviaznite na negatívach.“
zdroj foto:Tonya Banther
